Koktejl.sk
Riziká sú väčšie, ako si ľudia myslia. Vedci z Centra pre štúdium existenčných kríz, ktoré spadá pod Cambridgeskú univerzitu, zverejnili v časopise Nature článok, kde hovoria o katastrofe s dopadom na celý svet. Podľa nich sa pripravujeme na scenáre, ktoré sú oveľa menej pravdepodobné, ako tie, na ktoré upozorňujú.
V januári 2022 bola mohutná erupcia sopky Hunga Tonga–Hunga Ha'apai pri Tonge ekvivalentom asteroidu, čo tesne minie Zem. Výbuch bol najväčší od roku 1991 a najväčšia explózia, akú kedy prístroje zaznamenali. Ak by sa niečo podobné stalo na inom mieste na svete, mohlo to mať drastické dopady na všetku kľúčovú globálnu infraštruktúru.
Svet je na takúto udalosť ale žalostne nepripravený a erupcia sopky v blízkosti Tongy mala byť budíčkom. Popol padal stovky kilometrov, čo ovplyvnilo infraštruktúru, poľnohospodárstvo a rybolov. Spôsobené škody dosiahli 18,5 % hrubého domáceho produktu Tongy. Podmorské káble boli prerušené, čo na niekoľko dní prerušilo komunikáciu tejto krajiny s okolitým svetom. Výbuch vytvoril celosvetovú rázovú vlnu a cunami, ktoré zasiahli pobrežie Japonska, Severnej a Južnej Ameriky.
Nedávne údaje naznačujú, že pravdepodobnosť erupcie aspoň s magnitúdou 7 (10 alebo 100-krát väčšia ako pri Tonge) je v tomto storočí 1 ku 6. Erupcie tohto rozsahu spôsobili v minulosti náhlu zmenu klímy a kolaps civilizácií a súviseli s nárastom pandémii. V priebehu nasledujúceho storočia je výskyt rozsiahlych sopečných erupcií stokrát pravdepodobnejší než dopady asteroidov a komét dohromady.
„Planetárna obrana“ dostáva každý rok stovky miliónov dolárov a venuje sa jej niekoľko globálnych agentúr. V septembri sa misia NASA Double Asteroid Redirection Test pokúsi posunúť trajektóriu asteroidu, čím sa otestujú schopnosti budúceho vychýlenia vesmírnych telies. Tento projekt predbežnej prípravy bude stáť viac ako 300 miliónov dolárov. Naproti tomu neexistuje žiadna koordinovaná akcia ani rozsiahle investície na zmiernenie globálnych účinkov veľkých erupcií. Toto je potrebné zmeniť.
Poslednú udalosť s magnitúdou 7 zaznamenali v Indonézii v roku 1815. Na súostroví zomrelo odhadom 100-tisíc ľudí v dôsledku sopečných prúdov, cunami či ukladania popola na úrodu a domy. Globálne teploty klesli v priemere o jeden stupeň, čo spôsobilo „rok bez leta“. Východ USA a veľkú časť Európy vtedy postihla slabá úroda. Následné hladomory viedli k násilným povstaniam a epidémiám.
Svet je teraz úplne iný. Sopky sú lepšie monitorované, existuje kvalitnejšie vzdelávanie a informovanosť, zlepšili sa systémy zdravotnej starostlivosti a potravinové systémy. S novými poznatky predstavil tím odborníkov z Cambridge niekoľko odporúčaní pre svetových lídrov.
Medzi nimi je posilnenie historickému výskumu, zlepšenie monitoringu aktívnych sopiek či prevencia a vzdelávanie verejnosti. Ako alternatívne riešenie ponúkajú aj ľudský zásah do sopiek na ovplyvnenie ich aktivity, no môže to priniesť vedľajšie účinky.
Koktejl.sk
