Koktejl.sk
Obľúbená komická umelkyňa si získala tisíce priaznivcov svojím temperamentom, spontánnosťou, výrečnosťou i nevšednými telesnými proporciami. Napriek svojej neskoršej vysokej nadváhe bola vďaka baletným začiatkom z detstva mimoriadne čulá a pohyblivá.
Sympatické ťažkotonážne, avšak nezabudnuteľné herecké kreácie, predviedla napríklad v kultových komédiách Ecce homo Homolka (1969), Dívka na koštěti (1971), Slunce, seno, jahody (1983) alebo Slunce, seno a pár facek (1989).
Obsadzovaná herečka napísala niekoľko kníh - kuchárky, autobiografie a knihu o svojom optimistickom boji so zákernou chorobou. Zaujímala sa o viaceré ezoterické disciplíny a bolo o nej verejne známe, že mala veštecké nadanie, kvôli ktorému ju dokonca vyhľadávali aj hereckí kolegovia. Budúcnosť predpovedala zadarmo podľa hesla „dary sa majú zase len darovať“.
Helena Růžičková rada vykladala budúcnosť pomocou kávovej usadeniny alebo čítaním z ruky. Svoje schopnosti dokázala aj pri Hane Zagorovej, ktorej predpovedala veľkú lásku.
„Mala som asi dvadsaťštyri rokov, keď mi povedala, že pravú lásku stretnem, až keď budem mať štyridsaťšesť. Že to bude aj spevák, ale nie Čech. V tej chvíli som si v duchu hovorila, k čomu mi bude v tomto veku láska, keď už budem stará! Dnes sa tomu smejem. Všetko sa to splnilo. Presne v tomto období mi do života vstúpil Štefan,“ povedala speváčka kedysi pre portál zeny.iprima.cz.
V tejto disciplíne bola dokonca taká dobrá, že predpovedala aj svoju smrť. Vedela totiž, že ju postihne rakovina, ktorú nezvládne poraziť. S chorobou síce bojovala, ale vyhrať nad ňou nedokázala, píše web eXtra.cz.
Posledné roky života naozaj trpela rakovinou, svoj boj začala vzdávať po smrti manžela a syna Jiřího Růžičku ml. (1999), ktorý bol taktiež hercom. Po opakovaných hospitalizáciách v nemocnici Helena Růžičková zomrela 4. januára 2004 v Plzni vo veku 67 rokov.
Narodila sa ako Helena Málková 13. júna 1936 v českej Prahe. Že z nej bude umelkyňa, predpovedal jej otcovi, legionárovi v Afrike, údajne africký šaman. Odmalička sa tak pripravovala na hereckú dráhu. Navštevovala súkromnú baletnú školu a tancovala v balete českého Národného divadla v Prahe aj vo vtedajšom pražskom Nemeckom divadle. Neskôr vyštudovala Vyššiu zdravotnícku školu a krátko pracovala ako zubná laborantka.
Naďalej však snívala o kariére na divadelných doskách a striebornom plátne. Pôsobila ako choreografka v Mladej Boleslavi a bola tiež javiskovou techničkou v Příbrami. Neskôr ako herečka v slobodnom povolaní hosťovala v Činohernom klube v Gogoľovom Revízorovi (1967) a v rokoch 1971–1973 bola členkou pražského Divadla Na zábradlí. V roku 1955 sa vydala za divadelného herca a pomocného režiséra Jiřího Růžičku st., s ktorým žila až do jeho smrti v roku 2003.
Na dráhu baletky musela rezignovať potom, ako výrazne pribrala na váhe, avšak zo svojej korpulentnej postavy dokázala učiniť jeden zo základných atribútov svojho geniálneho herectva uplatňovaného najmä v komediálnej polohe. Helena Růžičková milovala film odmalička. Už ako štvorročná si zahrala v snímke Babička (1940) a krátko na to v komédii Z českých mlýnů (1941). Do pamäti divákov sa natrvalo vryla svojimi výkonmi v kultových filmoch Hogo fogo Homolka (1970), Homolka a Tobolka (1972), Což takhle dát si špenát (1977), Pane, vy jste vdova! (1970), Ženy v ofsajdu (1971), Zítra to roztočíme, drahoušku...! (1976) alebo Trhala fialky dynamitem (1992).
Nezabudnuteľnou ostáva jej postava Škopkovej z trilógie režiséra Zdeňka Trošku Slunce, seno jahody (1983), Slunce, seno a pár facek (1989) a Slunce, seno, erotika (1991). Účinkovala aj v známych rozprávkach ako Honza málem králem (1977), Tři oříšky pro Popelku (1973) alebo O princezně Jasněnce a létajícím ševci (1987).
Koktejl.sk
