Koktejl.sk
Adela (45) a Viktor (34) Vinczeovci sa nikdy netajili tým, že cesta k rodičovstvu pre nich nebola jednoduchá. Napokon sa rozhodli pre adopciu, ktorá zahŕňala náročný a zdĺhavý proces. Čakanie sa vyplatilo a pred Vianocami v roku 2022 do ich životov vstúpil syn Maxík. O tom, ako sa ich svet od tej chvíle obrátil naruby, prehovoril v podcaste Otcovia v plienkach.
Aj promi pár však prežíva pri výchove dieťaťa ťažšie chvíle, kedy to nie je ružové a snažia sa situáciu zvládnuť najlepšie, ako sa len dá. Maxíka sa rozhodli viesť k tomu, aby sa nebál prejaviť, no tiež sú situácie, kedy mu vedia nastaviť hranice. „Chcem, že keď sa niekomu niečo nepáči, aby to vedel presne povedať, aby dokázal byť slobodný aj v hre, aby sa nebál byť sám sebou. Ale potom sú situácie, nazvem to spoločenské, napríklad keď ideme do reštaurácie, tak sa tu treba správať takto a takto,“ vysvetlil Vincze a pokračoval.
„Mohol by si dovoliť vyvádzať, ale potom bude mať logický následok toto konanie, že odchádzame. A samozrejme sme to už miliónkrát urobili a potom sa pýtal, že čo to má znamenať, hovorím, no tak sme sa dohodli a tá dohoda padla, tak sme museli odísť. Čiže sú situácie, a my sa ich snažíme podporovať, aby mal priestor robiť, čo chce, vrátane vyvádzania a potom sú situácie, kde to jednoducho nejde, lebo žijeme v nejakej komunite,“ dodal.
Exmoderátor tiež priznal, že v synovi vidí silnú osobnosť, čo je niečo, čo mal aj on. „Pamätám si, že som bol v tých skupinách ten, ktorý povie, že takto to bude. Mal som rád pozornosť, od detstva som hral divadlo, čiže to s tým bolo veľmi úzko späté. Niektoré tie parametre seba tam vidím teraz v tom jeho správaní. No a pozerám sa mnohokrát na seba, že takto ma možno niekto vnímal v tom období. A teraz, či sa mi to páči, nepáči, ako s tým naložiť, čo s tým urobím, možno neurobím. Je to zrkadlo, ktoré nikdy neklame,“ uviedol.
Vinczeovci pred Maxíkom nič neskrývajú a snažia sa mu ísť príkladom vo všetkých smeroch. Keď sa Viktora moderátori podcastu spýtali, či ho jeho syn videl plakať, tak odpovedal kladne.
„Videl. Myslím, že to bolo počas markizáckeho obdobia. Pýtal sa, čo sa deje a my sme sa o tom vždy snažili debatovať. Myslím, že to na neho malo veľmi silný vplyv, najmä kvôli tomu, že vidí, že keď plače, tak to nie je nič zlé. Naopak, keď aj on niečo vyvedie, tak najviac na neho funguje to, keď akceptujeme, že je nahnevaný, alebo sa mu niečo nepáči, a priblížime nejaké oblasti z nášho detstva, keď sme reagovali rovnako a on vtedy dokáže pochopiť to, čo sa jemu práve v tej chvíli deje,“ vysvetlil Vincze.
Jeho výchova potom prináša uspokojivé výsledky. „Čiže, keď on mňa vidí plakať alebo mamu, tak zrazu chápe, že to, čo on zažíva, je vlastne normálne. A najbližšie, keď sa to udeje, tak on s tým vie zrazu oveľa lepšie narábať,“ doplnil Vincze a uviedol aj príklad zo škôlky,“
„Bol rozložený z nejakej situácie, už bol aj unavený, bolo aj pred spánkom, ja som videl, že plače a bol som s ním v tom momente prežívajúc jeho plač pri ňom. Nehovoril som, že ale nič sa nestalo, poď už musíme ísť, čo by nemalo absolútne žiadny zmysel. A on sa zrazu strašne upokojil. Ten smútok alebo ten hnev, ktorý mal nevymizol úplne, ale dokázal ho, aj vďaka mojej pozornosti, myslím, oveľa lepšie spracovať,“ zakončil.
Koktejl.sk
