Studenková o temnej stránke herectva: Drsný konflikt s kolegom a buzerácia!

Hrala v mnohých filmoch, televíznych inscenáciách, seriáloch a patrí medzi najznámejšie herečky na Slovensku. Zdena Studenková (68) však nikdy nechcela byť herečkou, aj keď ju dlho prehováral starý otec Maroša Kramára, známy slovenský herec a divadelný režisér Ján Klimo. Ako sa nakoniec k tomu dostala?

„To jediné čo som nechcela bolo herectvo. Chodila som na umeleckú priemyslovku na fotografiu a vtedy tam bol pán Klimo. Keďže som bola z chudobnej rodiny a mojím spolužiakom bol jeho syn Martin, tak som chodila k nim robiť fotky. Ujo Jano mi štyri roky hovoril: 'Zdena, poď sem, naučím ťa po slovensky a budeš herečka,' pretože som hovorila po bratislavsky, ale stále som to odmietala,” hovorila Studenková v rozhovore na besede Kataríny Koreckej.

Prvú skúsenosť s herectvom mala v treťom ročníku na priemyslovke. Filmári v tom čase hľadali podobný typ dievčat ako Libuše Šafránková a keď prišli do jej školy, rozhodli sa, že ona je tá správna predstaviteľka Sládkovičovej Maríny a obsadili ju.

„Bolo to niečo príšerné, stále sa im na mne niečo nepáčilo. Ako chodím, ako hovorím, čo robím, takže tak ako to býva na filmovačkách, 30-krát opakovačka, všetko bolo zle, tak som si povedala, že herečka nikdy nebudem. Toto nie je moja cesta,” priznáva rodáčka z Bratislavy.

KVÔLI OTCOVI NEMOHLA ŠTUDOVAŤ ČO CHCELA

Keď skončila strednú školu, chcela ísť študovať dejiny umenia a estetiku, no boli tu dva problémy. Trieda sa otvárala každý druhý rok a mala zatvoreného otca ako politického väzňa, takže nebolo možné, aby sa prihlásila na filozofickú fakultu. Neostávalo jej nič iné, ako zavolať Jánovi Klimovi, že chce ísť na herectvo.

„To, čo som si vypočula v telefóne na moju adresu, vám nebudem replikovať, ale povedal mi, aby som okamžite prišla k nim a začal ma pripravovať na skúšky. Dovtedy som bola v divadle dvakrát, aj to sa mi nepáčilo a na prijímačkách som okrem Kvietika nepoznala nikoho.”

Studenková bola elegantná dáma už od útleho veku a preto vedela, že imidž je dôležitý. V čase prijímačiek mala blond vlasy po pás a dala si uštrikovať čierne úzke šaty s rolákom, ktoré boli až po zem. Ako spomína v komisii sedel aj pán profesor Jozef Budský a jeho slová si bude navždy pamätať.

„Studenková nejaká ste príliš zahalená. Čo skrývate, aké tajomstvo? Tie nohy musia byť príšerné, ukážete nám ich?' Tak som zdvihla šaty, ukázala som ich a on povedal: 'Nie je to až také strašné.' Odvtedy som sa stala jeho obľúbencom. Samozrejme, keď som spravila niečo dobre, tak mi povedal: 'Zdena, milujem ťa!' a keď zle, tak hovoril, že pôjdem domov kanálmi s potkanmi.

Dal mi už v druhom ročníku aj hlavnú úlohu v národnom divadle. Prvá skúsenosť s hlavnou postavou bola ale príšerná. "Všetci na mňa zazerali, bolo to naozaj nepríjemné a aj mame som vtedy povedala, že to nebudem robiť, pretože je to odporné povolanie a každý do teba iba ryje a nedrží ti palce. To sa ale zmenilo, lebo som našla aj takých, ktorí si mal vzali pod ochranné krídla,” priznala.

Dnes už skúsená herečka hovorí aj o ťažkých začiatkoch, kedy si musela na javisku vypočuť od staršieho kolegu svoje. Našťastie ju podržala Mária Kráľovičová, ktorá jej dodala odvahu.

„Raz som mala konflikt s jedným kolegom, bol to veľký herec, už stál na javisku. Teraz som prišla ja a pýtal sa ma, že čo tam hovorí. A keďže som bola zvyknutá na prostorekú komunikáciu, tak som mu odvetila, že neviem a mal sa to naučiť. Tak mi vynadal a povedal mi, že určite vie, ako som sa dostala do národného divadla a podobné záležitosti. Takže som odbehla z javiska a začala plakať. V tom pribehla Marínka Kráľovičová a povedala mi: 'Čo reveš! Okamžite si utri slzy a padaj na javisko, tam patríš. Ešte raz, neopováž sa ukazovať, že ťa niekto zviklal. Padaj naspäť!' A potom ma držali takí, ako bol Ferko Dibarbora, Ctibor Filčík alebo Zdenka Grúberová, čo boli veľkí a talentovaní ľudia."

Z DABINGU SA STALA ŠIKANA

Okrem množstva skvelých postáv, ktoré Studenková stvárnila v divadle či televízií, slovenskí diváci poznajú jej hlas aj zo zahraničných produkcií, kde väčšinou zvykne požičať svoj hlas oscarovej herečke Meryl Streep. Rýchla doba a množstvo seriálov a filmov, ktoré spoločnosti vyrobia, zmenili aj spôsob dabovania, ktorý sa ostrieľanej herečke nepáči.

„Ja rada dabujem dobré filmy, no naposledy som povedala v dvoch štúdiách, že viac tam nevkročím. Poviem vám, čo sa tam deje. Robí sa to všetko narýchlo, ale ja to viem robiť. Dávam to na druhú ostrú a sú aj také možnosti, že ak by tam sekundička chýba, zvukár to vie dorovnať. Teraz si napríklad spoločnosť Walt Disney vymyslela, že aby im to niekto neukradol ešte kým to má premiéru, tak cez obraz idú biele písmená s názvom štúdia a z druhej strany chodí červený kríž. Za tým všetkým sa odohráva tá scéna a vy ledva hľadáte svoju postavu," posťažovala si.

"V niektorých štúdiách robia aj to, že všetko je rozmazané a len ústa vašej postavy sú ostré. A teraz hrajte situáciu, ako sa tá postava správa, čo robí, ako myslí... nič z toho neviete. To je taký primitivizmus, ako voľakedy, keď bol slepý dabing a jeden človek nahovoril všetky postavy. Potom sa nečudujme, že nám to pustia a ja tam 'umieram' pri filme. Najnovšie je tu taká 'čistá buzerácia', že vás vracajú pokiaľ vám to nesedí presne na frejm (jedna sekunda má 24 frejmov) a to radšej nehovorím o honorároch, ktoré sú od roku 1967 také isté," uzavrela.