Koktejl.sk
Výtvarníčka Zuzana Medzay pred dvanástimi rokmi prežila dopravnú nehodu. Vyviazla s mnohými vážnymi zraneniami, z ktorých sa liečila v nemocnici týždne. Fyzické zranenie sa časom vyliečili, no s obrovskou priepasťou v duši to také jednoduché nebolo. Zuzana pri nehode prišla o milovaného manžela a 14-mesačného syna Maxima.
Pred tragédiou mala život, za ktorý je vďačná. S manželom Igorom sa veľmi ľúbili a úlohu matky si nesmierne užívala, chcela mať 4 deti. "Jedno sú naše predstavy a iné je, čím nás život konfrontuje," povedala so smútkom v hlase v podcaste Ľudskosť. Predpokladá, že z jej synčeka by bol dnes hudobník.
Všetko však zmenil osudný deň, keď rodina cestovala z Trnavy do Šenkvíc. Zuzana dodnes nevie, čo presne sa stalo. Podľa polície sa pod nešťastie podpísal mikrospánok vodiča. "Viem, že sme narazili do dvoch stromov. Rýchlosť auta bola nejako 52- 53," porozprávala o momente, po ktorom bol jej život úplne iný.
Prvýkrát po nehode sa prebrala priamo na ceste. "Viem, že som kričala a nado mnou stál paradoxne náš kamarát hasič. On dovtedy nevedel, koho zachraňuje." Keď Zuzanu spoznal, museli ho z miesta stiahnuť. "Bol to masaker. Ja som bola položená na celej dolámanej časti tela. Vedľa mňa ležal Igor. Pamätám si krv. Hľadala som Maxiho," opísala hrôzy, ktoré si bude pamätať už navždy.
Následne odpadla a prebrala sa až v nemocnici. Má tiež spomienku, v ktorej už bola v tuneli, no kvôli synčekovi nemohla odísť. Lekári ju operovali od nedele do pondelka poobedia. Boj o život napokon vyhrala.
Avšak Maxim zomrel dva dni po nehode a jeho otec o ďalšie dva dni neskôr. Keď sa dozvedela o smrti dieťatka, Zuzana podľa vlastných slov zošalela. “Keby sme žili v ideálnom svete, prišiel by za mnou len psychiater zaškolený v traumách a vybrali by jednu osobu z môjho blízkeho okolia, ktorá by so mnou komunikovala - a aj túto by zaškolili." To sa však nestalo a v jej izbe sa vystriedalo množstvo ľudí, ktorí tam podľa nej nemali čo hľadať.
V následných mesiacoch a rokoch trpela výtvarníčka postraumatickou stresovou poruchou (PTSD), ktorá sa prejavovala rôzne. Zuzana mala nočné mory a videla záblesky nehody. V tom období sa v nej striedali pocity viny, hnevu a tiež apatie. Symptómy, ktoré mala sa časom veľmi menili. Bolesť a traumu sa snažila potláčať vínom. Závislosť si vybudovala aj na práci.
Odbornú pomoc vyhľadala až viac ako rok po traumatickom zážitku na podnet kamarátky, psychoterapeutky. Jej cesta k psychiatričke bola dlhšia. Zuzana sa celá triasla a trvalo to aj niekoľko dní. "A takto nejak mi dochádzalo, že nie som v poriadku. Prešla som si rôznymi lekármi, až mi neurológ povedal, že to je psychiatrický problém.” Odborníčka jej pomohla začleniť stratu najbližších do dnešného života a nájsť si nové dôvody, pre ktoré sa oplatí žiť. Nešlo to však zo dňa na deň, umelkyňa k nej chodila desať rokov.
Koktejl.sk
