Medzinárodný tím výskumníkov z Nemecka, Francúzska a Holandska sa pozrel na to, kedy sme v skutočnosti najbystrejší, a výsledky vás pravdepodobne prekvapia, uvádza oe24.
Odpoveď v spoločenskej hre
Vedci hľadali spôsob, ako zmerať inteligenciu objektívne naprieč desaťročiami. Analyzovali preto celkovo 24 000 šachových partií z obdobia 125 rokov. Že prečo práve šach? Ide o hru, ktorá kladie mimoriadne vysoké nároky na kognitívne schopnosti, no jej pravidlá sa za tie roky takmer vôbec nezmenili.
Práve preto sa výborne hodí na meranie zmien inteligencie v priebehu času. To umožnilo vedcom porovnať výkony profesionálnych šachistov počas rôznych desaťročí.
Prekvapivý výsledok
A teraz to najzaujímavejšie! Výsledok ukázal, že náš mozog dosahuje kognitívny vrchol približne vo veku 35 rokov! Vedci analyzovali viac ako 1,6 milióna zaznamenaných ťahov profesionálnych šachistov. Tie následne porovnali s „ideálnymi“ ťahmi, ktoré navrhol pokročilý počítačový šachový program. Tak mohli presne zmerať, ako často hráči robili tie najlepšie možné rozhodnutia a ako sa ich výkon menil počas kariéry.
Ukázalo sa, že kognitívne schopnosti človeka síce prudko rastú do začiatku dvadsiatych rokov, potom dosiahnu vrchol a presne okolo 35. roku života začínajú pomaly klesať.
Sme dnes múdrejší ako pred 100 rokmi?
Ďalším fascinujúcim zistením je fakt, že dnes sme v priemere inteligentnejší ako pred sto rokmi. Vedci neskúmali len vývoj výkonu jednotlivých šachistov počas ich života, ale aj priepastné rozdiely medzi hráčmi z rôznych období. Výsledok ukázal, že ľudia sú dnes v priemere asi o osem percent inteligentnejší než pred sto rokmi.
Najvýraznejšie zlepšenie dosiahli tínedžeri a mladí dospelí, ktorí majú dnes omnoho lepšie výsledky ako ich rovesníci pred storočím. Jedným z možných vysvetlení je rozvoj digitálnych technológií a výrazné zlepšenie vzdelávacích možností, ktoré dnešné generácie majú.
