Štúdia odhalila, že to, kde žijete, môže ovplyvniť rýchlosť starnutia vášho tela. Americkí vedci sledovali, ako sa v priebehu času menil biologický vek tisícok ľudí, a zistili, že počasie môže tento proces spomaliť alebo urýchliť. Ako informoval portál The Sun, po vykonaní výskumu odborníci podotýkajú, že najväčšie problémy môže mať jedna skupina obyvateľstva.
Má teplo vplyv na naše starnutie?
Vystavenie extrémnemu teplu, čokoľvek nad 32,2 stupňov Celzia sa už dlho spája so zdravotnými problémami vrátane zvýšeného rizika úmrtia. Na tento problém sa pozreli vedci z University of Southern California USC Leonard Davis School of Gerontology, ktorí poukázali na súvislosť tepla s biologickým starnutím.
Profesorka Jennifer Ailshire a jej spoluautorka Eunyoung Choi skúmali, ako sa zmenil biologický vek u viac ako 3600 ľudí vo veku 56 rokov a viac v Spojených štátoch. Odobrali od nich vzorky krvi, ktoré zbierali v rôznych obdobiach počas šesťročného obdobia. Pomocou nich sledovali epigenetické zmeny, pričom sa snažili zistiť, ako prostredie ovplyvňuje fungovanie našich génov.
Výskumný tím použil matematické nástroje nazývané epigenetické hodiny na analýzu metylačných vzorcov a odhad biologického veku v každom časovom bode. Potom porovnali zmeny biologického veku účastníkov s históriou indexu tepla v ich lokalite a počtom horúcich dní hlásených americkou Národnou meteorologickou službou (NWS) v rokoch 2010 až 2016.
Tabuľka NWS rozdeľuje hodnoty indexu tepla do troch úrovní na základe potenciálneho rizika nepriaznivých účinkov na zdravie:
- Stupeň "pozor" - hodnoty tepelného indexu v rozmedzí od 26,6 °C až 32,2 °C
- Stupeň "extrémna opatrnosť" - hodnoty medzi 32,2 °C až 39,4 °C
- Stupeň "nebezpečenstvo" - hodnoty medzi 39,4 °C až 51,1 °C
Všetky tri úrovne boli zaznamenané v časovom období, v ktorom sa štúdia vykonávala.
Ľudia v teplejších oblastiach starnú rýchlejšie
Analýza odhalila súvislosť medzi oblasťami s väčším počtom dní s horúčavami a ľuďmi, u ktorých sa zvyšuje biologický vek. Korelácia platila aj po zohľadnení sociálno-ekonomických a iných demografických rozdielov či faktorov životného štýlu, ako je fyzická aktivita, alkohol a fajčenie.
"Účastníci žijúci v oblastiach, kde sa dni horúčav vyskytujú aspoň polovicu roka, zaznamenali až 14 mesiacov biologického starnutia navyše v porovnaní s ľudí z regiónov s menej ako 10 dňami horúčav ročne," podotkla odborníčka.
Vedci dodali, že túto súvislosť zistili aj po kontrole viacerých faktorov. "Len preto, že žijete v oblasti s väčším počtom horúcich dní, biologicky starnete rýchlejšie," vysvetlili odborníci.
Profesorka Ailshire tvrdí, že obzvlášť zraniteľní sú voči účinkom vysokých teplôt starší ľudia. Poznamenala, že v štúdii sa pri analýze výsledkov nepoužila len teplota vzduchu, ale aj relatívna vlhkosť. "Starší ľudia sa nepotia rovnako. Postupom času strácajú schopnosť chladiť pokožku, ktorá vzniká odparovaním potu. Ak sa nachádzate na mieste s vysokou vlhkosťou, nemáte taký chladivý účinok," prezradila.
Podľa slov vedcov bude ďalším krokom zistiť, aké ďalšie faktory môžu spôsobiť vyššiu zraniteľnosť voči biologickému starnutiu spôsobenému teplom, a ako to môže súvisieť so zdravím. Ailshire tvrdí, že tieto zistenia by mohli podnietiť politikov, architektov a ďalších, aby pri aktualizácii mestskej infraštruktúry mysleli na zmierňovanie tepla a na prvky vhodné pre starších ľudí. "Ak sa všade otepľuje a populácia starne, potom musíme byť pri týchto stratégiách oveľa obozretnejší," ozrejmila.