Prekvapivé priznanie Nvotovej, sníva sa jej o otcovi Jarovi Filipovi († 51): Vždy sú to veľmi zlé sny!

Od narodenia Jara Filipa, klaviristu, znalca moderných technológií, milovníka cigariet a ponocovania, uplynulo v sobotu 75 rokov. Ako si na neho zaspomínala dcéra Dorota Nvotová (41), prezradila pre portál pluska.sk

Hudobník a skladateľ Marián Varga nazval Jara Filipa človekom hromadného výskytu. Toto jeho pomenovanie využil pre názov knihy o živote Filipa aj publicista a hudobník Marián Jaslovský. Vargove slová presne vystihli charakter a život Jara Filipa, ktorého "hromadné" hudobné, skladateľské, herecké či moderátorské aktivity, by vystačili aj na niekoľko životov.

Jaroslav Filip sa narodil 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach v učiteľskej rodine. Na klavíri, ktorý sa neskôr stal jedným z jeho vyjadrovacích prostriedkov, hrával od detstva. Po absolvovaní základnej umeleckej školy v Šahách, študoval na bratislavskom konzervatóriu.

Mladý konzervatorista bol aj vďaka Radiu Luxembourg priaznivcom bigbítu a v Bratislave si rýchlo našiel kamarátov s podobným cítením, ktorým však venoval viac času ako štúdiu. Na zásah rodičov prestúpil z bratislavského na žilinské konzervatórium. Po jeho skončení sa vrátil do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU), kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu.

V rokoch 1977 - 1980 pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Pôsobil aj v Trnavskom divadle pre deti a mládež, kde bol hercom, dramaturgom i režisérom. Od polovice 70. rokov 20. storočia spolupracoval aj s ďalšími slovenskými divadlami.

Prvú vážnejšiu hudobnú spoluprácu absolvoval so skupinou Blues Five Petra Lipu, s ktorou hral aj na pražskom bítovom festivale v roku 1969. V tomto roku sa začala aj jeho dlhoročná spolupráca s Dežom Ursinym, s ktorým ako invenčný hráč na klávesové nástroje spolupracoval na viacerých albumoch.

Od roku 1978 spolupracoval aj s dvojicou Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými nahral legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990). S komickou dvojicou sa podieľal aj na divácky obľúbenom kabarete Ktosi je za dverami.

Ako filmový či televízny herec bol Filip známy prevažne z komických úloh, ale presvedčivo stvárnil aj náročnejšie psychologické role. Najvýznamnejšia z týchto vážnejších úloh bola titulná postava vo Vláčilovom filme Albert (1985), v ktorom presvedčivo stvárnil nadaného huslistu. Medzi známe filmy, v ktorých jednu z hlavných postáv stvárnil Filip, je aj snímka Iba deň (1988).

Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa začala aj jeho spolupráca so spevákom a textárom Richardom Müllerom. Výsledkom boli úspešné Müllerove albumy 33 (1994), LSD (1996), Nočná optika (1998), Koniec sveta (1999). Prvú sólovú platňu Cez okno vydal Filip v roku 1996 vo vlastnom vydavateľstve Salvador. Väčšinu textov mu napísal Richard Müller. O dva roky neskôr vydal ďalší sólový projekt s názvom Ten čo hrával s Dežom.

V 90. rokoch bol verejnosťou vnímaný aj ako komik či humorista. Najskôr prostredníctvom politicko-satirickej relácie Apropo TV, neskôr cez jej obmenu Telecvoking, na ktorých spolupracoval so Stanom Radičom, Rasťom Piškom, Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Zuzanou Tlučkovou. Medzi poslucháčsky obľúbené patrila v tomto období tiež rozhlasová talkshow Noční vtáci, ktorú na Rádiu Twist aj sám moderoval.

Jaroslav Filip, zomrel 11. júla 2000 v Bratislave vo veku 51 rokov na následky infarktu. V roku 2004 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil za mimoriadne zásluhy najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.

Nvotová sa so slávnym otcom spoznala, keď mala 16 rokov. Stretávali sa len rok a potom náhle zomrel. "Tešil sa, bol nadšený. Uvedomil si, že bez toho, aby mi venoval čo i len štipku pozornosti za 16 rokov, som dorástla do celkom dobrého klonu," zaspomínala si na ich prvé stretnutie dcéra Anny Šiškovej.

"Napísala som mu list, on mi odpísal a dohodli sme si stretnutie. A ten rok sme sa potom stále stretávali v krčme. Prvotnú emóciu som však nepoznala, keďže sme komunikovali najprv cez listy, potom asi po týždni sme sa stretli. Prečo sa on so mnou skôr nestretol, sme neriešili. Od prvej chvíle sme sa spolu stále rehotali," dodala.

Pri príležitosti nedožitých 75. narodenín si otca pripomenula jeho tvorbou. "Pustila som si pár jeho pesničiek a pár som si ich aj zahrala na klavíri, ale inak nič špeciálne nerobím," povedala a prezradila, že Filip sa jej objavuje v snoch. "Sníva sa mi a vždy sú to veľmi zlé sny, ktoré ani vôbec nechcem, aby sa mi snívali radšej. Keďže som s otcom nevyrastala, sníva sa mi práve o tej absencii," prekvapila Nvotová. Napriek tomu, že sa osobne poznali krátko, boli pre ňu prvé roky po smrti otca ťažké. Dodnes je však v kontakte s jeho druhou dcérou Evičkou a tiež s bratmi.