Rázne vyhlásenie starostu Ružinova: Bratislavské mestské časti odmietajú konsolidačné opatrenia vlády

Regionálne združenie mestských častí (MČ) Bratislavy nemôže súhlasiť s navrhovanými konsolidačnými opatreniami, ktoré obce a mestá pripravia o takmer 150 miliónov eur ročne. Ak bude konsolidácia takto schválená, žiada od vlády viaceré dodatočné opatrenia. Pre TASR to uviedol predseda združenia a starosta Ružinova Martin Chren.

• Združenie MČ Bratislavy nesúhlasí s navrhovanými konsolidačnými opatreniami.
• Mestá a obce hospodária zodpovedne v porovnaní so štátom.
• Starostovia žiadajú upraviť zákon o dani z nehnuteľnosti.
• Požadujú spravodlivé nastavenie zákona o dlhovej brzde.
• Konsolidačné opatrenia ohrozujú rozvoj obcí a mestských častí.

„Boli to slovenské vlády a nie mestá a obce, kto spôsobil žalostný stav verejných financií v krajine. Obce a mestá hospodárili vždy zodpovedne, z celkového dlhu štátu asi 80 miliárd eur tvorí dlh obcí a miest len zhruba 1,5 miliardy eur,“ skonštatoval Chren s tým, že bratislavské mestské časti, s výnimkou Devína, ktorý je v špecifickej situácii, patria medzi finančne najzdravšie obce na Slovensku.

Pripomenul, že oproti Českej republike majú slovenské mestá a obce o polovicu menšie príjmy z podielových daní, avšak rovnaké úlohy a zodpovednosť. Napriek tomu chce vláda preniesť bremeno konsolidácie na ne. Preto, ak bude konsolidácia takto schválená, združenie žiada, aby vláda prijala aj dodatočné opatrenia.

Zníženie podielu dane z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá nesmie byť podľa neho trvalé, ale priamo v zákone časovo ohraničené na najviac dva roky. „Podporíme konsolidáciu, ale nemôžeme dopustiť, aby pod zámienkou konsolidácie boli obce a mestá opäť raz trvalo pripravené o svoje peniaze,“ zdôraznil Chren.

Žiadosť sa týka aj zmeny zákona o dani z nehnuteľnosti, ktorý je nastavený tak, že vysoké kancelárske budovy platia výrazne nižšie dane ako bežní obyvatelia. Sadzba dane z nehnuteľnosti z druhého a z ďalších podlaží sa pritom nezvýšila už 21 rokov a je daná priamo zákonom. Zmenu zákona požadujú starostovia tak, aby priamo obciam umožnila určovať si ju prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, rovnako ako všetky ostatné sadzby.

Konsolidácia je podľa šéfov bratislavských samospráv nastavená tak, že akýkoľvek vyšší výnos dane z príjmov nad úroveň súčasnej prognózy si ponechá štát, hoci daň z príjmov má byť zdrojom obcí. „Žiadame garanciu aj na druhej strane, aby štát obciam doplatil výpadok dane z príjmov, ak jej výnos bude nižší ako prognóza,“ odkázal Chren.

Likvidačnou pre mestské časti, ako aj pre všetky mestá a obce, bude podľa združenia účinnosť zákona o dlhovej brzde, ktorý je voči samospráve nastavený oveľa prísnejšie ako voči štátu. Starostovia preto žiadajú všetky politické strany, aby sa čo najskôr zhodli na zmene ústavného zákona o dlhovej brzde. A to tak, aby jeho účinky voči mestám a obciam boli nastavené rovnako, ako sú nastavené voči štátu. To znamená, aby sa povinnosti z tohto zákona vzťahovali len na tie mestá, obce a mestské časti, ktorých úroveň zadlženosti prekročí 50, respektíve 60 percent príjmov.

„Samotný konsolidačný balíček bude znamenať, že príjmy mestských častí po zohľadnení inflácie budú budúci rok zhruba rovnaké, ako sú v tomto roku, ktorý už sám osebe je hodnotený ako náročný či krízový,“ podotkol Chren s tým, že aj keď poskytovanie základných služieb ohrozené nebude, nedá sa očakávať žiaden zásadný rozvoj, čo opäť pocítia najmä samotní občania.