Koktejl.sk
V utorok (24. február) si celý svet pripomenul štvrté výročie vojny na Ukrajine, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Na najväčší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny reagovala na Instagrame aj bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová (52) a priznala, že práve v tento deň myslela na Ukrajinu o čosi viac.
Sama vojnou poznačenú krajinu navštívila. „Spomínam si na obrazy, príbehy, ľudí, ktorých som tam stretla. Ktorí boli devastujúco poranení z boja, ale žili a dúfali. Ktovie, ako sa dnes majú a či sa im všetkým podarilo prežiť. Ako sa majú ženy, ktoré mi rozprávali hrozné príbehy znásilnení ruskými vojakmi. Podarilo sa im aspoň trošku zabudnúť? A čo rodičia unesených detí, ktorých som stretla pri poslednej návšteve, dočkali sa ich už?“ zamyslela sa niekdajšia hlava štátu.
„Medzi vojnovým utrpením a životom v mieri je tenká hranica. Hranica ako medzi dňom pred a po začiatku plnej invázie. Tenká hranica aj geograficky, keď som si pri návrate na Slovensko s vďakou uvedomila, že som už v krajine, ktorú nebombarduje nepriateľ. Každý, kto Ukrajinu v posledných štyroch rokoch navštívil potvrdí, že sa vás tá skúsenosť dotkne, pokiaľ vaše rozpoznávacie schopnosti neboli rozleptané dezinformáciami a propagandou,“ dodala Čaputová.
Počas svojho mandátu navštívila nášho suseda aj štvrtýkrát, z toho trikrát počas vojny. „Vidieť utrpenie ľudí, vrátane detí a chorých, zranenia, mučenie chladom a permanentný život v neistote, to si zapamätáte navždy a máte jasno v tom, kto je obeť a kto agresor. Dnes myslím na Ukrajinu, na túto ťažko skúšanú krajinu a ľudí v nej o čosi viac. Koľko toho ešte budeš musieť uniesť, kým hlúpi stíchnu, uvažujúci pochopia a prestanú relativizovať a tí čo chápu budú vedieť pomôcť efektívne,“ napísala exprezidentka.
Na záver poslala medzi riadkami priamy odkaz politikom. „Dovtedy, nech ti (Ukrajina, pozn. red.) aspoň neubližujú tí, ktorí majú moc, veľa rečí o mieri a nedostatok odvahy na to, aby sa na Ukrajinu, jej ťažko skúšané miesta, išli pozrieť na vlastné oči,“ zakončila.
Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc.
Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov. Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.
Koktejl.sk
