Koktejl.sk
V parku na bratislavskom Račianskom mýte odhalili v stredu podvečer (25. 2.) fanúšikovia slovenskej rockovej hudby pamätnú tabuľu Jurajovi Černému. Bubeník skupiny Tublatanka by sa 10. júla tohto roku dožil 65 rokov, 26. februára 2016 náhle zomrel vo veku 54 rokov. S Tublatankou nahral sedem albumov do roku 1996, keď odišiel zo skupiny. Autorom pamätnej tabule na lavičke je fotograf Víťo Fila, ktorý navrhol aj dva obaly na platne Tublatanky.
Martin Ďurinda aj hostia na Račianskom mýte spomínali na „Ďura“ a Tublatanka zahrala piesne, ktoré mal rád. Prišlo viacero známych hudobných aj umeleckých osobností, medzi nimi jeho starší brat a herec Vlado Černý, fotograf Víťo Fila, Roman Galvánek z kapely OBD, gitarista Peter Peci Uherčík, spevák Robo Grigorov, spevák skupiny Slobodná Európa Miloslav Whisky Láber, či Matúš Vallo zo skupiny Para.
Prvý koncert mala Tublatanka 30. januára 1983 v rámci festivalu amatérskych skupín Mladá vlna '82, ktorý zorganizoval Richard Müller v bratislavskom PKO. „Po krátkom čase, keď sme začali nacvičovať s našou kapelou, sme mali pripravených šesť pesničiek a jednu prevzatú od skupiny Who, pesničku Pinball Wizard. Veľmi sme sa tešili, že sme mohli ísť zahrať a ukázať sa tomuto svetu, dostali sme šancu ako predskokani, neznáma kapela, ktorú nikto nikdy nevidel. Pár kamarátov vedelo, že niekde v skúšobni nacvičujeme, tešili sme sa, že sme mali úspech, ľuďom sa to páčilo,“ povedal Martin Ďurinda pre TASR.
Typickým imidžom skupiny sa stalo oblečenie v slovenských krojoch. V roku 1985 vydala debutový album Tublatanka, ktorý mal veľký úspech. V roku 1987 vydali druhý Skúsime to cez vesmír a v roku 1988 tretí Žeravé znamenie osudu, ktorého predaj prevýšil 250 tisíc kusov. Nepísanou hymnou nežnej revolúcie sa stala ich pesnička Pravda víťazí. Prvá zostava Tublatanky sa rozišla v roku 1993. V roku 1994 sa Černý do skupiny vrátil, zo zdravotných dôvodov ju však po necelom roku opustil. Hral potom vo formácii Love 4 Money a po nej v skupine Slobodná Európa.
„Ďuro bol ten, ktorý pesničky stmeľoval, ale aj pripomienkoval. On razil tú jednoduchšiu cestu. Keď sa zdala pesnička komplikovaná alebo nestráviteľná, tak Ďuro povedal, že je to komplikované, trocha to vyčistíme. Spravil ich tak, aby boli zapamätateľné, spevné, bol tam zahraný poctivý rytmus, ktorý vošiel do ľudí. A to je myslím presne to, čo sa od bubeníka očakáva,“ doplnil Ďurinda.
Koktejl.sk
