Slovenská herečka Zuzana Kronerová (72) prišla v priebehu roka a pol o oboch rodičov. Jej otec a legendárny slovenský herec Jozef Kroner († 73) zomrel 12. marca 1998 a mama Terézia Hurbanová-Kronerová († 74) navždy odišla 15. júna 1999. V podcaste Ľudskosť opísala, ako prežívala otcov pohreb i to, ako sa s jeho smrťou vyrovnávala.
„Keby môj otec nebol taký slávny a populárny, tak by som nemala také obavy, trému a stres z toho, ako to dopadne. Či to bude dostatočne dôstojné, či to bude všetko v poriadku, či všetko bude fungovať. Ale pamätám si, že som behala v daždi, vyberala a kupovala CDčká s vhodnou hudbou a potom som zasa bežala do DPOH za pánom Slezáčkom. Zdalo sa mi, že mi do ucha zaznel otcov hlas: ‚Dieťa moje, čo toľko beháš?‘ Tak som pozrela k nebu a povedala: ‚No, keď si bol taký slávny. Je to strašne stresujúce,‘“ priznala herečka.
Kronerová sa podľa vlastných slov cítila zodpovedná za to, aby pohreb prebehol v poriadku a ľudia, ktorí sa s jej otcom prišli rozlúčiť, boli spokojní a mohli smútiť. Ona si týmito emóciami prešla niekoľko dní predtým, pretože už tušila, že sa blíži jeho koniec.
„Smútok prišiel šesť dní pred jeho odchodom, pretože ja som nejako v srdci cítila, že tu už nebude dlho a mala som veľký prepad do silnej emócie a plaču. V podstate, samozrejme že to bol šok, že predsa odišiel, ale príprava na pohreb, to som bola plná energie a plná aktivity. By som povedala, že to bola manická fáza a potešovala som svoju mamu, ktorá bola už veľmi chorá, ale pri zdravom rozume všetko vnímala. Nebol čas na smútenie,“ zaspomínala si. Po otcovom odchode priznala, že si dlho nemohla pozerať jeho fotografie.
Zuzana Kronerová sa narodila 17. apríla 1952 v Martine do rodiny hercov Jozefa Kronera a Terézie, rodenej Hurbanovej. Pôvodne chcela študovať jazyky alebo dramaturgiu, no napokon sa rozhodla pre herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Po absolvovaní školy v roku 1974 získala angažmán v Divadle pre deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika) v Trnave. V rokoch 1979 – 1987 pôsobila na bratislavskej Novej scéne a istý čas bola súčasťou Slovenského národného divadla. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa stala členkou Divadla Astorka Korzo '90 v Bratislave.
Pod režijným vedením Vladimíra Strniska sa na Novej scéne po boku Milana Kňažka predviedla ako Konstancia (Amadeus, 1982), tragický rozmer svojho herectva zvýraznila ako Varia (Višňový sad, 1984) a diváci si ju môžu pamätať aj ako zamilovanú sedliačku Maturinu z inscenácie Don Juan (1986).
Pred kamerou sa herečka objavila so svojím otcom Jozefom Kronerom napríklad v televíznych filmoch Sváko Ragan (1976) či Mišo (1979), divákov si získala ako lesná brigádnička Zlatka v Nevere po slovensky (1980) pod režisérskym vedením Juraja Jakubiska.
V úlohe Zuzy Javorovej sa predviedla v televíznej inscenácii Ženský zákon (1987). Vyhľadávaná je aj českými režisérmi. Bohdan Sláma ju obsadil do tragikomédie Divoké včely (2001). Za vedľajšiu postavu Lišajovej získala ocenenie Český lev.
Účinkovala aj v ďalších snímkach tohto filmového tvorcu ako Štěstí (2005), Venkovský učitel (2008), Čtyři slunce (2012) či Bába z ledu (2017). Posledný z menovaných filmov jej priniesol v poradí druhého Českého leva za postavu Hany, ktorá znovu objavuje rôzne životné výzvy. Bohatú filmografiu Kronerovej dopĺňajú snímky Pupendo (2003), Masaryk (2016) i Muž se zaječíma ušima (2020), pričom za posledný z uvedených filmov získala ocenenie Slnko v sieti. Zuzana Kronerová je tiež držiteľkou Krištáľového krídla (2012) a Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2018).