29. aug. 2024 o 23:13
krsk, TASR, Koktejl

Emóciami nabitý záver osláv 80. výročia SNP: Priamy účastník Strmeň v centre diania!

placeholder
Vladimír Strmeň bol súčasťou osláv SNP.
Zdroj: Reprofoto/ STVR

Oslavy 80. výročia SNP zavŕšil galaprogram a ohňostroj.

Domáce správy
29. aug. 2024 o 23:13
Emóciami nabitý záver osláv 80. výročia SNP: Priamy účastník Strmeň v centre diania!

Oslavy 80. výročia SNP zavŕšil galaprogram a ohňostroj.

Veľké dvojdňové oslavy skončili. Na prekvapenie divákov bola moderátorkou gala časti večera Marianna Ďurianová, ktorá len pred pár dňami ohlásila koniec v STVR a presun do Markízy. Keď sa ukázala v červenej róbe, všetkým musela vyraziť dych. FOTO nájdete v galérii pod článkom.

Program osláv 80. výročia SNP od 20.30 h pokračoval galaprogramom s hudobnými vystúpeniami. Súčasťou večera aj slávností počas celého dňa bol priamy účastník Slovenského národného povstania Vladimír Strmeň. V závere večera nasledovalo emotívne poďakovanie, v rámci ktorého ho aj s harmonikou posadili na stoličku na pódiu a okolo neho prebiehalo spomienkové hudobno-tanečné vystúpenie. FOTO nájdete v galérii.

Strmeň sa narodil 26. augusta 1928 v baníckej osade Richtárová neďaleko obce Staré Hory. Otec pracoval v papierňach v Harmanci. Na následky silného prechladnutia ochorel na zápal mozgových blán a umrel, keď mal Vladimír iba tri roky. Matka sa z finančných dôvodov nemohla o syna starať, preto ho odovzdala do výchovy k sestrám vincentkám do Radvane.

Po vypuknutí SNP musel školu prerušiť a pripojil sa k partizánom. Bojoval v okolí svojho rodiska, neďaleko starohorských osád. Keď 14. októbra zaútočili Nemci mínometmi na zákopy, zabila mína dvoch jeho spolubojovníkov, on s troma ďalšími mužmi vyviazli s ťažkými zraneniami. Len čo sa zotavil, s postupujúcim frontom prešiel hrebeň Nízkych Tatier až k Vernáru, kde sa pripojil k armáde generála Ludvíka Svobodu.

Po vojne sa vrátil k hudbe, hral takým osobnostiam, ako boli Edvard Beneš či Ludvík Svoboda. Neskôr pracoval v podbrezovských železiarňach, výrazne prispel k prebudovaniu závodného orchestra. Oženil sa, s manželkou mali dve deti. V roku 1970 sa presťahoval do Banskej Bystrice, pracoval v Tesle, neskorších Závodoch výpočtovej techniky, kde vytvoril úspešnú závodnú kapelu, ktorú aj viedol. Aj po odchode do dôchodku v roku 1988 žil aktívnym životom ako hudobník a viedol besedy a diskusie o svojej životnej skúsenosti z Povstania.