Ruský politik a ideológ Alexandr Gelievič Dugin, ktorý je označovaný za dvorného filozofa ruského prezidenta Vladimira Putina, sa rozhovoril o ďalších úmysloch Kremľa. Domnieva sa, že kľúčovým faktorom pri formovaní týchto cieľov je aktuálne správanie amerického prezidenta Donalda Trumpa, informuje britský web IBT Times.
Dlhoročné obavy analytikov, že ukrajinský konflikt je len začiatkom širšej ruskej expanzie, naberajú v posledných dňoch mrazivo reálne kontúry. Geopolitickí experti od roku 2014 upozorňovali, že ambície Ruska siahajú ďaleko za hranice Donbasu či Krymu. Dnes sa ukazuje, že Moskva by sa mala pripravovať na dlhodobú konfrontáciu so Západom.
Najnovšie to potvrdil blízky spolupracovník šéfa Kremľa, ktorý otvorene definoval zoznam 7 štátov, ktoré sa ocitli v priamom hľadáčiku. "Rusko je nútené urobiť niečo hrozné, aby si obnovilo dôveryhodnosť. Je veľmi smutné, že musíme používať takéto argumenty. Ale nemáme na výber. V Trumpovom svete záleží iba na brutalite, sile, hromadnom ničení a krutosti,“ uviedol Dugin na sociálnej sieti X.
V tejto súvislosti poukazuje na kontroverzné kroky USA, medzi ktoré radí zadržanie venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Mnohí právnici venujúci sa medzinárodnému právu označujú tento čin za protiprávny. Okrem toho spomína aj opakujúci sa nátlak a vyhrážky smerované voči Grónsku, čo podľa neho ilustruje súčasný prístup Ameriky.
Predpokladá, že Rusko sa chce stať centrom moci, v dôsledku čoho musí obsadiť bývalé krajiny Sovietskeho zväzu, ktoré sú aktuálne označené za suverénne. "Nemôžeme akceptovať existenciu Arménska, Gruzínska, Azerbajdžanu, Kazachstanu, Uzbekistanu, Tadžikistanu ani Kirgizska,“ vyhlásil.
Mnohí odborníci však vnímajú hrozbu invázie do týchto štátov ako nepravdepodobnú, keďže krajiny ako Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan či Arménsko sú súčasťou Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), čo je ruský ekvivalent NATO. Rusko má navyše pod kontrolou aj Gruzínsko, kde si upevňuje vplyv cez politické štruktúry vládnej strany s názvom Gruzínsky sen, čo robí vojenský zásah z pohľadu Moskvy neefektívnym.
Podľa bývalého britského diplomata Tima Willaseyho je viac ohrozené napríklad Moldavsko. "Očakávam, že rok 2026 bude pre Vladimira Putina dobrým rokom," uviedol pre denník The Sun. Ani on nepredpokladá, že by došlo k ruskému útoku na Gruzínsko, keďže Kremeľ ho ovláda prostredníctvom proruských politikov. "Pôjde teda o Moldavsko," zhodnotil, pričom ho považuje za veľmi zraniteľné.
