Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny, Česko nebude za nič ručiť, povedal dezignovaný český premiér Andrej Babiš vo videu zverejnenom na sieti X. Finančnými potrebami Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027 sa bude zaoberať summit EÚ, ktorý sa začne na budúci týždeň, informuje TASR podľa spravodajského webového portálu iDNES.cz.
- Český premiér Babiš odmieta ručiť za financovanie Ukrajiny Európskou úniou.
- Summit EÚ bude riešiť finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 a 2027.
- Pôžička Ukrajine môže byť zaistená zmrazenými ruskými aktívami.
- Niektoré štáty nesúhlasia s reparačnou pôžičkou alebo dlhodobým zmrazením aktív.
- Financovanie Ukrajiny vyžaduje jednohlasnú alebo kvalifikovanú väčšinu EÚ.
Babiš uviedol, že súhlasí s belgickým premiérom Bartom De Weverom, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Bruseli. "Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny. Nemáme peniaze pre iné štáty, a to musí vyriešiť Európska únia iným spôsobom, ale my jej nebudeme ručiť za nič, ani tam nebudeme dávať peniaze," dodal.
Končiaci český minister zahraničných vecí Jan Lipavský považuje za jedinú realistickú cestu pôžičku Ukrajine financovanú z hotovostných výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. "Potreby Ukrajiny sú naliehavé a rokovania v rámci EÚ sa nesmú stať zámienkou pre zdržiavanie pomoci, ktorú Ukrajina nutne potrebuje," uviedol Lipavský.
"Vyjadrenie dezignovaného premiéra Babiša bohužiaľ potvrdzuje odklon českej zahraničnej politiky od presadzovania a obrany tradičných hodnôt a princípov v medzinárodných vzťahoch smerom k zbabelosti, sebectvu a nezodpovednosti, čo bude vydávané za múdre a pragmatické rozhodnutie," povedal pre Českú televíziu minister ČR pre európske záležitosti v demisii Martin Dvořák.
"Najsmutnejšie na tom je, že neochota aktívne pomáhať v boji proti okupantom sa môže našej krajine vrátiť, až sa ten istý agresor priblíži k našim hraniciam a rovnako ,pragmaticky' sa k tomu postavia naši západní spojenci," dodal Dvořák.
Na summite sa budú únioví prezidenti a premiéri rozhodovať medzi dvoma navrhovanými možnosťami financovania Ukrajiny. Prvou možnosťou je podľa komisie to, že by EÚ získala kapitál na kapitálových trhoch a ako záruku použila rozpočet EÚ. Toto riešenie si ale vyžaduje jednomyseľné schválenie štátmi EÚ.
Pre druhé riešenie, reparačnú pôžičku pre Kyjev, by stačilo len schválenie kvalifikovanou väčšinou. Princíp spočíva v tom, že na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal depozitár cenných papierov Euroclear dlhopisy ruskej centrálnej banky. Hneď ako tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare pre sankcie EÚ voči Moskve.
Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky, novo by ju však investoval do dlhopisov EÚ. Únia by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie reparačnej pôžičky, ktorú by Ukrajina splatila až po získaní vojnových reparácií od Ruska. Pôžička by smerovala na vojenské a rozpočtové potreby Ukrajiny a podliehala by prísnej kontrole.
S navrhovanou reparačnou pôžičkou zaistenou zmrazenými ruskými aktívami nesúhlasia Maďarsko a Slovensko. Tieto dva štáty tiež hlasovali v piatok proti návrhu, aby ruské aktíva v Európskej únii zostali zmrazené na neurčito. Nebude o tom preto potrebné hlasovať každých šesť mesiacov ako doteraz.
Zmenu schválenú kvalifikovanou väčšinou členských štátov EÚ podporilo aj Česko, za ktoré sa na rokovaní zúčastnil minister financií v demisii Zbyněk Stanjura. Štyri krajiny vrátane Belgicka hlasovali síce za, ale pridali vyhlásenie, že toto rozhodnutie nepredvída ďalšie kroky ohľadom zmrazených ruských aktív.
