Vášaryová spomína na mrazivé chvíle na rakúskom veľvyslanectve: Položil predo mňa pištoľ!

Od detstva vedela, aké je to žiť pod kontrolou ŠtB. Po páde komunistického režimu ako prvá porevolučná veľvyslankyňa Československa však naďalej zažívala nepríjemné situácie v susednom Rakúsku. Vyštudovaná sociologička sa v turbulentných porevolučných časoch nevyhla ani konfliktom s Vladimírom Mečiarom.

Už popri škole začala filmovať, no keď sa v roku 1969 objavila vo filme Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni, zo školy ju vyhodili. Viacerí profesori jej však naďalej dávali súkromné hodiny a zapisovali po celý rok skúšky. Vypracovala a obhájila aj novú diplomovú prácu, no kvôli citovaniu nežiadúcich autorov skončila v trezore.

Komunisti jej zakázali akademickú kariéru a tak jej ponúkol miesto v Divadle Na korze Martin Huba. V roku 1971 definitívne divadlo zrušili, kde predtým ešte vyhodili Lasicu, Satinského a Földváriho. Herecké príležitosti ale pre Vášaryovú prichádzali naďalej, najmä z Divadla Nové scéna. I tu sa ale nevyhla nepríjemnostiam a jej meno bolo v programe začiernené. Po roku tento zákaz uvoľnil až minister kultúry Miroslav Válek.

Jej manžel Milan Lasica mal vyše 10 rokov skoro všetky svoje aktivity na Slovensku zakázané a od ich svadby boli pod stálym dohľadom ŠtB.

Po zmene režimu v polovici januára stala veľvyslankyňou v Rakúsku, kde zažila priam thrillerové príbehy. Viedeň bola v tom čase druhé alebo tretie najväčšie veľvyslanectvo, kde Československo malo plné agentov.

„Naše veľvyslanectvo vo Viedni ma prijalo veľmi nepriateľsky. Nechceli ma pustiť dnu kým neodovzdám poverovacie listiny. Na veľvyslanectve bolo 128 ľudí a ja som vedela o 11 notifikovaných agentoch, čo je normálne a vedela o nich aj rakúska strana. Hneď sa mi prihlásili a boli veľmi profesionálni,“ rozpráva Vášaryová v podcaste neziskovej organizácie Post Bellum, ktorý pripravuje v spolupráci s Aktuality.sk.

Do priestorov sa dostala až v polovici apríla, no stále väčšina ľudí na veľvyslanectve žila v tom, že komunisti sa vrátia a toto je len dočasný stav. Po prehliadke celej budovy dokonca našla pod strechou veľké odpočúvacie prístroje a tak isto u seba v kancelárii pod kobercom.

Jednou z prvých vecí, čo urobila, bolo uzatvorenie účtov v rakúskych bankách, cez ktoré Československo financovalo teroristov (napr. Ilicha Ramíreza Sáncheza, prezývaného Carlos). Podľa Vášaryovej nesieme za terorizmus vo svete veľkú zodpovednosť, keďže sme to 30 rokov prehliadali. Jej ďalšou úlohou bolo na veľvyslanectve nájsť aj nenotifikovaných agentov a poslať ich aj s rodinami domov.

„Niektorí nevydržali a priznali sa mi, no ich najvyššieho šéfa som odhalila až v polke júna. Ten ma zavolal do faradayovej klietky, kde sa nedá odpočúvať, a položil predo mňa pištoľ. Keď zamkol dvere, tak si vložil do slipov kľúč a chcel so mnou vyjednávať. Bolo to veľmi nepríjemné, ale asi si myslel, že sa zosypem. Chcel, aby som odišla lebo inak obsadia veľvyslanectvo. Potom chcel, aby som ho neposielala späť domov a nakoniec sme sa dohodli, že odíde,“ spomína na nepríjemné chvíle.