Koktejl.sk
Angelique mala len 24 rokov, keď si pri obliekaní po sprche náhodou nahmatala v prsníku hrčku. Hoci nepociťovala žiadnu bolesť ani iné príznaky, mala zlý pocit, lebo tá hrčka bola nečakane veľká, vo veľkosti vajíčka. Iba niekoľko mesiacov predtým pritom absolvovala preventívnu prehliadku, kde jej lekári podľa jej slov povedali, že je úplne v poriadku a jej predchádzajúce nezhubné hrčky si nevyžadujú obavy, informuje denník Daily Mail.
Rýchla návšteva lekára a následný ultrazvuk priniesli zdrvujúcu správu - invazívny duktálny karcinóm 3. stupňa. Išlo o najbežnejšiu, no v jej prípade veľmi agresívnu formu rakoviny prsníka, ktorá sa rýchlo šíri. V čase diagnózy už rakovina zasiahla aj jej lymfatické uzliny.
Šokujúce bolo najmä to, že Angelique nemala žiadnu rodinnú anamnézu rakoviny ani genetické mutácie, ktoré by toto ochorenie vysvetľovali. „Nemala som žiadne iné príznaky, ale v tej chvíli som z toho proste mala zlý pocit,“ spomína na moment, ktorý zmenil jej život.
Kvôli potrebe okamžitej chemoterapie mala Angelique menej ako 24 hodín na to, aby sa rozhodla, či chce podstúpiť proces odberu vajíčok na zachovanie svojej plodnosti. Ako 24-ročná musela narýchlo riešiť otázku materstva, o ktorej predtým neuvažovala. Nakoniec podstúpila odber vajíčok tesne predtým, než sa začal vyčerpávajúci kolotoč liečby, ktorý jej telo navždy zmenil.
Keďže jej rakovina bola hormonálne pozitívna, súčasťou liečby bola chemická menopauza. Pre mladú ženu to znamenalo náhly nástup symptómov, ktoré bežne prichádzajú o desiatky rokov neskôr. „Byť v menopauze v 24 či 25 rokoch... to samo o sebe nesie vedľajšie účinky. Mala som bolesti kostí, únavu a neustále pocity nevoľnosti,“ vysvetľuje Angelique.
Liečba bola neúprosná, Angelique absolvovala 16 kôl chemoterapie, následne rádioterapiu a operáciu na odstránenie nádoru a uzlín. Choroba ju prinútila odísť z práce a izolovala ju od bežného života rovesníkov. „Chemo ma veľmi vyčerpala a prišla som o všetky vlasy. Emocionálne ma rakovina úplne zmenila. Zmenilo to pohľad na mňa samu, moje sebavedomie aj obraz o vlastnom tele. Bolo to nesmierne ťažké,“ priznáva s odstupom času.
Prežiť najťažšie chvíle jej pomáhali drobné radosti – varenie, písanie denníka a krátke prechádzky. Kľúčovú úlohu zohrala jej rodina, partner a priatelia, ktorí ju rozosmievali priamo počas infúzií. Angelique zdôrazňuje, že práve láska blízkych a komunity, ako sú nadácie pre mladé ženy s rakovinou, jej pomohli niesť toto ťažké bremeno.
Hoci je dnes Angelique po liečbe, jej boj sa úplne neskončil. Stále berie lieky na udržanie menopauzy a injekcie na ochranu kostí. Najhorším následkom však zostáva strach o zdravie. Každá malá bolesť v nej vyvoláva strach, či sa rakovina nevrátila. Napriek tomu sa snaží naplno žiť, cestovať a plniť si sny, ktoré choroba dočasne prerušila.
Koktejl.sk
