29. nov. 2024 o 22:03
TASR, Koktejl

Nová štúdia desí: Požiarmi znečistené ovzdušie ročne usmrtí takéto množstvo ľudí!

placeholder
V dôsledku klimatických zmien budú požiare v prírode častejšie a intenzívnejšie (ilustračné foto).
Zdroj: iStock

Najvyšší počet obetí bol v Číne, Konžskej demokratickej republike, Indii, Indonézii a Nigérii.

Zahraničné správy
29. nov. 2024 o 22:03
Nová štúdia desí: Požiarmi znečistené ovzdušie ročne usmrtí takéto množstvo ľudí!

Najvyšší počet obetí bol v Číne, Konžskej demokratickej republike, Indii, Indonézii a Nigérii.

Znečistenie ovzdušia spôsobené požiarmi ročne usmrtí viac ako 1,5 milióna ľudí, väčšinou v rozvíjajúcich sa štátoch. V dôsledku klimatických zmien budú požiare v prírode častejšie a intenzívnejšie a preto sa očakáva aj zvýšenie počtu obetí. Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej vo štvrtok v časopise Lancet. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Medzinárodný vedecký tím v štúdii preskúmal existujúce údaje o požiaroch prirodzene sa vyskytujúcich v prírode, ako aj o požiaroch spôsobených človekom, akými sú napríklad plánované požiare na poľnohospodárskej pôde. Približne 450 000 úmrtí spojených so znečisteným ovzduším s požiarov podľa štúdie spôsobili srdcovocievne ochorenia. Ďalších 220 000 je spojených s respiračnými ochoreniam, ktorých príčinou je dym a pevné častice v ovzduší.

Vedci v štúdii zistili, že viac ako 90 percent obetí chorôb spôsobených znečisteným ovzduším z požiarov pochádza z krajín s nízkym a stredným príjmom. Dominujú štáty subsaharskej Afriky s viac ako 40 percentným podielom úmrtí. Najvyšší počet obetí bol v Číne, Konžskej demokratickej republike, Indii, Indonézii a Nigérii. Podľa autorov štúdie rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami ešte viac zvýrazňujú "klimatickú nespravodlivosť", keďže na dôsledky klimatických zmien a znečistenia najviac doplácajú tí, ktorí k nim prispeli najmenej.

Otázka "klimatickej nespravodlivosti" bola jednou z nosných tém klimatického summitu COP29 v Azerbajdžane, ktorý sa skončil minulý týždeň. Účastníci na ňom schválili dohodu, ktorá výrazne zvyšuje finančnú pomoc pre najchudobnejšie štáty sveta pri riešení zmeny klímy. Dohodli sa, že do roku 2035 im bohatšie krajiny každoročne poskytnú aspoň 300 miliárd dolárov.