Princovi Bajajovi zničili komunisti život: Myšlienky na samovraždu a najnižší dôchodok na svete?!

V šesťdesiatych rokoch patril Ivan Palúch († 75) medzi popredné herecké osobnosti nielen v bývalom Československu, ale aj za jeho hranicami. Natočil vyše stošesťdesiat filmov, pričom medzi jeho nezabudnuteľné úlohy patrí Adam Jednoručka v historickej dráme Marketa Lazarová (1967) či hlavné postavy v rozprávke Princ Bajaja (1971) a v televíznom filme Adam Šangala (1972).

Na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes premietali hneď tri filmy, v ktorých hral - takýto úspech zažil ako jediný slovenský herec. Krátko potom, v roku 1969, však prišla tvrdá rana normalizácie a komunisti dali „červenú“ jeho rozvíjajúcej sa hviezdnej kariére.

Ivan Palúch sa narodil 20. júna 1940 vo Zvolene v rodine divadelníka a spoluzakladateľa súboru Detvan, z ktorého neskôr vzniklo profesionálne divadlo vo Zvolene. Keď mal tri roky, rodina sa presťahovala do Banskej Bystrice.

Od malička rád recitoval a spieval a ako sám povedal, nikdy neuvažoval o ničom inom ako o divadle. Jeho cesta po maturite preto zákonite viedla do Bratislavy, kde začal v roku 1957 študovať na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení (VŠMU). V ročníku spolu s ním boli Ivan Krajíček, Milan Sládek či Josef Abrhám, ktorý neskôr odišiel študovať do Prahy. Po dvoch rokoch ale musel štúdium zanechať pre vrodenú očnú chybu – šeroslepotu.

Túžba Ivana Palúcha byť hercom sa tým neskončila. Bez odbornej prípravy začal hereckú kariéru v slovenských oblastných divadlách v Spišskej Novej Vsi, Prešove, Žiline a v Nitre. Už vtedy zaujal svojím hereckým prejavom a širokým dramatickým rozsahom.

Prvé skúsenosti pred kamerou získal pri nakrúcaní filmu Pieseň o sivom holubovi (Stanislav Barabáš, 1961) a tiež vo vojnovom filme Tam za lesem českého režiséra Pavla Blumenfelda (1962) - i keď ako chlapec sa mihol aj v komparze filmu Vlčie diery (Paľo Bielik, 1948).

Veľkú hereckú príležitosť ponúkol Palúchovi režisér František Vláčil v historickom filme Markéta Lazarová (1967), ktorý sa dodnes považuje za klenot československej kinematografie. Vynikajúce stvárnenie psychologicky aj fyzicky mimoriadne náročnej postavy Adama Jednoručku znamenalo vstupnú bránu do veľkého filmového sveta.

Pri nakrúcaní juhoslovanského filmu Čoskoro bude koniec sveta (1969) si Ivan Palúch zahral spolu s poprednou francúzskou hviezdou strieborného plátna Annie Girardotovou, s ktorou si potom istý čas aj dopisovali. V tom istom roku ho známy nemecký režisér Volker Schlöndorff obsadil do historickej drámy Michael Kohlhaas.

Práve tieto filmy sa premietali v roku 1969 na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Krátko po tomto úspechu však pocítil Ivan Palúch silu normalizácie. Otvorené prejavovanie názorov, odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968, kamarátstvo s viacerými vtedajšími disidentmi, vrátane Václava Havla a odchod manželky Blanky s dcérkou Markétou do Rakúska nenechali komunisti bez odozvy.

Hoci chcel Palúch svoju dcéru aj exmanželku stále navštevovať, komunisti ho do susednej krajiny nepustili. „Doteraz nepochopím, že Pavla Landovského vykopali z tejto republiky preč a mňa tu nechali sa dusiť. Nakoniec sa stalo to, že sa vlastnou dcérou neviem dohovoriť, pretože ona nehovorí po slovensky a ja po nemecky. Od roku 1973 som ju prvýkrát videl až v roku 1990,“ prezradil v programe 13. komnata.

Stihol dokončiť rozprávku Princ Bajaja (1971), či historický film Adam Šangala (1972). Postupne sa však začínali uplatňovať zákazy, ktoré Palúcha odsúvali do vedľajších úloh. „Zrazu sa nikto neozýval. Ani z kolegov ma nikto nepoznal, bolo ich len veľmi málo, čo sa so mnou dali do reči. Pretože som dostal zákaz, komunisti o tom vedeli a roznieslo sa to po divadlách, myslím, že od roku 1974. Vtedy som načisto zhasol,“ spomínal na tieto časy herec.

Z hviezdy, ktorá chodila po červenom koberci v Cannes a dostávala lukratívne ponuky, sa postupne stal človek, ktorého v komunistickom Československu nechceli zamestnať ani v panelárni. Po čase našiel znova lásku a mal dvoch synov, no pod tlakom okolností sa aj toto manželstvo rozpadlo. Rovnako skončil aj jeho ďalší vzťah, z ktorého má Palúch tretieho syna.

„Nemohol som filmovať, rodina sa so mnou rozvádzala, pretože som na nič nemal peniaze. Tak som chodil do Veľkej Fatry, kde som s chlapcami pomáhal založiť horskú službu. Tí ma veľmi dobre chápali, pomáhali mi a to ma značne držalo nad vodou. Boli to depresívne časy, že som pomýšľal na to, že to skončím, lebo to nemá význam. Vtedy som si uvedomil, že mám synov, ktorým sa chcem venovať, keď som už stratil Markétu,“ odhalil v šou Českej televízie.

Až do smrti mu bolo ľúto, že svojim deťom nemohol kúpiť topánky, zobrať ich do cukrárne či do kina. „Mohol som sa naučiť päť básničiek po rusky a ísť po sovietskych posádkach, po okupantoch, a zabávať ich. Okamžite by som mal milión peňazí, ale to by som si predsa aj teraz musel napľuť do očí, nie? Tak toto nie! I za cenu nohavíc a punčocháčov pre moje deti. Toto nie,“ povedal.

Väčšiu príležitosť mu neskôr dali režiséri Martin Hollý a Juraj Jakubisko vo filmoch Signum laudis (1980), Noční jazdci (1981), Nevera po slovensky (1981) a Perinbaba (1985). V roku 1986 získal angažmán v Divadle Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene.

Po Novembri 89' sa nepodarilo Ivanovi Palúchovi nadviazať na niekdajšie filmové úspechy. Úlohu v tom zohrávalo viacero faktorov. Aktívne sa angažoval počas novembra 89' a do roku 1993 pracoval na federálnom ministerstve vnútra.

„Moja prvá práca spočívala v previerkach bývalých politrukov (politický komisár v bývalej Sovietskej armáde, pozn. red.) a vysokých dôstojníkoch ministerstva vnútra na hraniciach. To boli tí chlapci, ktorí dávali strieľať do ľudí a ktorí zodpovedali za to, že treba zadržať, akýmkoľvek spôsobom, hraničné prechody na západ,“ spomína Palúch.

Ku koncu života žil skromne a želal si len vyšší dôchodok. Keď si oň na úrade zažiadal, stretol sa s obrovskou nespravodlivosťou. „Povedali mi, že mi chýba 12 rokov, tak som im to vysvetlil. Na to som dostal odpoveď, že si mám ísť pýtať od eštebákov papier, že ma nikde nezamestnali. Chápete to? Takže mám najmenší dôchodok na svete,“ povedal smutne v roku 2011 pre reláciu 13. komnata.

Medzi jeho posledné úlohy patrila postava dedka v dráme Miluj ma alebo odíď (2012) a postava Gusta, starého morského vlka v seriáli Búrlivé víno (2013). Ivan Palúch dostal v roku 2008 na Medzinárodnom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Hercova misia za celoživotný prínos filmu a v tom istom roku vyšla aj jeho biografia Herec Ivan Palúch.

Niekoľko dní pred svojimi narodeninami sa zúčastnil na odkrytí pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy pred mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave. „Kráčal som po červenom koberci v Cannes, oveľa viac však pre mňa znamená to, že ma ocenia u mňa doma,“ povedal dojatý Ivan Palúch. Ivan Palúch zomrel krátko po získaní tejto pocty 3. júla 2015 v Martine.