Obľúbený český herec mal syna s princeznou Ladou: S ťažkým srdcom ho vydedil a prestal sa s ním stýkať!

Jeho herectvo však bolo oveľa rozmanitejšie – predovšetkým na javisku stvárňoval zložité postavy súčasného a klasického divadelného repertoáru, pričom okrem prirodzeného hereckého talentu bol jeho veľkou devízou robustný zjav, vnútorný temperament a pevný hlboký hlas. Práve vďaka nemu sa Haničinec úspešne venoval aj dabingu.

Narodil sa 15. septembra 1930 v Pardubiciach a na želanie svojho otca, poštového úradníka, začal študovať na Učiteľskom ústave v Chrudimi, neskôr pokračoval na gymnáziu v Trutnove. Potom však utiekol z domu a živil sa ako hráč na klavír. Keď sa však začal Haničinec venovať herectvu, hru na klavíri celkom zanechal. Prihlásil sa na Štátne konzervatórium, ktoré sa počas jeho štúdia (1949-1953) zmenilo na Divadelnú akadémiu múzických umení (DAMU). Jeho pedagógmi boli Miloš Nedbal, Radovan Lukavský či Otomar Krejča.

Po skončení štúdia dostal Haničinec angažmán v pardubickom Východočeskom divadle, v pražskom súbore D 34 a v Divadle S. K. Neumanna. Najdlhšie počas svojho profesionálneho života pôsobil v Divadle na Vinohradech, napokon bol dva roky hercom Divadla Na Fidlovačce. Venoval sa tiež umeleckému prednesu a práci pre rozhlas.

Na filmovom plátne sa prvý raz objavil v roku 1955 ako vojak v dobrodružnom filme Ztracená stopa režiséra Karla Kachyňu, a tiež ako vidiečan v snímke Z mého života - životopisný príbeh o Bedřichovi Smetanovi nakrútil Václav Krška.

Už od 60. rokov sa však Petr Haničinec začal venovať najmä televíznym inscenáciám a seriálom. O nárast jeho popularity sa zaslúžila práve jedna z titulných úloh v normalizačnom seriáli Žena za pultem (1977). Haničinec tu stvárnil tolerantného a dobráckeho nápadníka hlavnej hrdinky, rozvedenej predavačky Anny Holubovej, ktorý si musel trpezlivo získavať priazeň jej detí zafixovaných na predošlého manžela. Práve táto rola zaradila Haničinca do kategórie „sympaťákov“ a nejeden divák a najmä diváčka mu vtedy držali palce.

Haničinca preslávili aj detské projekty Jája a Pája, Kubula a Kuba Kubikula, či večerníček Tuláček, ku ktorému nahovoril doprovodné slovo. O tom, že napriek „škatuľke“ dramatického herca nechýbal Haničincovi ani zmysel pre humor, presvedčilo divákov jeho účinkovanie po boku Tomáša Hanáka či Davida Vávru v televíznej recesii Tuzemský konzumní (1993). Naposledy si v roku 1999 zahral v televíznom filme Františka Filipa Ortel nakrútenom podľa prózy Friedricha Dürrenmatta a v roku 2004 sa objavil v seriáli Agentura Puzzle.

Petr Haničinec sa venoval aj dabingu, diváci si ho pamätajú napríklad z historického seriálu Já, Claudius. Najznámejšia postava, ktorej prepožičal svoj hlas, je však vyšetrovateľ Columbo z rovnomenného detektívneho seriálu – hoci neskôr väčšinu dielov nadaboval Dalimil Klapka, keďže Petra Haničinca v tom čase sužovali zdravotné problémy (okrem iného dôsledky vážnej autonehody v decembri 1995 a mozgová príhoda v roku 2001).

Herec bol štyrikrát ženatý a mal dve deti. Jeho prvou manželkou bola herečka Štěpánka Haničincová, s ktorou mal dcéru Alexandru. Druhýkrát sa zahľadel do kolegyne Marie Kyselkovej. Tú diváci poznajú najmä ako princeznú Ladu z rozprávky Princezna se zlatou hvězdou, píše web Prima ženy.

Dvojica mala spolu syna Ondřeja, no hoci mu dali všetko lásku a pozornosť chlapec sa dostal do zlej partie a začal holdovať alkoholu a drogám. „Ondřej ma totálne zruinoval, úplne mi to zničilo materské srdce. Musela som utiahnuť všetky kohútiky a prišla o syna,“ povedala za života Kyselková Blesku. Haničinec sa k synovi tiež postavil rázne - vydedil ho a prestal sa s ním stýkať.

Manželstvo Haničinca a Kyselkovej skončilo rozvodom po tom, čo herec začal udržiavať milostný pomer s rozhlasovou moderátorkou Evou Kopeckou. Po nej našiel šťastie až po boku fanúšičky Radmily.

„Raz som mu napísala list. On, ktorý dovtedy nikomu neodpísal, mi naňho odpovedal. Bývala som v Liberci, zašla na jeho najbližšie vystúpenie, pozval ma na kávu a zamilovali sme sa do seba,“ spomínala na stretnutie pani Radmila českému webu Prima Ženy. Brali sa v roku 1985 a zostali spolu až do jeho smrti.

Petr Haničinec zomrel po dlhom boji s rakovinou hrubého čreva 7. novembra 2007 vo svojom dome v Bratroviciach pri Kladne. Získal titul Zaslúžilého umelca (1985), Cenu Františka Filipovského za celoživotný prínos v dabingu (1996), Krištáľovú ružu za poéziu (1996) a Cenu Senior Prix za celoživotnú prácu (2000).