Mrazivá predpoveď Baby Vangy na rok 2026: Ľudstvo zájde priďaleko! Bod, odkiaľ niet návratu

Slepá veštica Baba Vanga († 85), často prezývaná „Nostradamus Balkánu“, síce zomrela v roku 1996, no jej proroctvá aj po desiatkach rokov stále fascinujú a znepokojujú ľudí po celom svete. Najnovšie sa pozornosť sústreďuje na jej predpoveď na rok 2026, ktorá okamžite vyvolala obavy. Nejde totiž o optimistické scenáre a mnohé z udalostí, ktoré prorokovala, by mohli zásadne zmeniť svet, ako ho poznáme, informuje denník The Mirror.

Vo svojom proroctve mala naznačiť, že naša spoločnosť sa nebezpečne približuje k bodu, z ktorého sa už nedá vrátiť. Jej priaznivci sa domnievajú, že tieto slová sa viažu na rok 2026 a konkrétne upozorňujú na napätie medzi technologickým pokrokom a morálnymi hodnotami. Bulharská veštica predvídala obdobie, keď si odborníci aj zástupcovia významných spoločností po celom svete uvedomia, že prekročili etické rámce.

Namiesto jednej katastrofickej udalosti má narastať globálne napätie, politické konflikty a technologický rozvoj. Má ísť o vedecké objavy, ktoré prinesú zásadné zmeny v medicíne, genetike či umelej inteligencii, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť medziľudské vzťahy, spoločenské normy aj spôsob, akým ľudia vnímajú svet okolo seba.

Podľa portálu Daily Express sa predpovede veštice týkajúce sa finančných kríz viažu najmä na rok 2025, pričom jej nasledovníci veria, že ekonomická nestabilita bude pokračovať aj v nasledujúcom období. Jej vízie zároveň predpovedajú prudký rozvoj syntetickej biológie a transplantácií, ktorý by mohol viesť k masovej výrobe umelých orgánov, a to najskôr do roku 2046.

Etické a technologické otázky, ktoré Baba Vanga často naznačovala, sú spájané s jej proroctvami o prelomových objavoch a včasnom odhaľovaní rakoviny. Podľa výkladu do roku 2026 mohli byť v najmenej jednej poprednej krajine zavedené krvné testy, vďaka ktorým môžu lekári odhaliť viacero druhov rakoviny v rannom štádiu, čo by prinieslo obrovský medicínsky pokrok, no zároveň aj nové etické otázky a výzvy pre spoločnosť.

Hoci by takéto testy umožnili lekárom rozpoznať agresívne nádory včas, zároveň by mohli vyvolávať obavy týkajúce sa falošne pozitívnych výsledkov, zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť či nerovnomerného uprednostňovania určitých skupín obyvateľstva. Zavedenie týchto testov by navyše mohlo priniesť zložité dilemy ohľadom ochrany súkromia pacientov, rozhodovania o liečbe a spravodlivého prístupu k cenným medicínskym zdrojom.