Koktejl.sk
Známy herec, moderátor, kabaretiér, humorista a spevák Štefan Skrúcaný sa začiatkom júna kriticky vyjadril pre web Aktuality.sk o aktuálnom dianí na Slovensku a v kultúre. V rozhovore sa nevyhýbal ostrej kritike pomerov v rezorte kultúry. Skrúcaný otvorene hovorí o genocíde kultúry, teda podľa jeho slov o úmyselnom a systematickom vyhladzovaní alebo ničení celej skupiny ľudí a o vzbure priemerných a podpriemerných.
Tri dni po zverejnení rozhovoru na jeho slová reagoval známy slovenský skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa na platforme Telegram. Autor úpravy štátnej hymny si nebral servítky pred ústa.
"A keď pán Skrúcaný má na sklonku svojej závideniahodnej umeleckej kariéry tú geriatrickú odvahu rozdeľovať ľudí, ktorých ani nepozná, na priemerných a podpriemerných, mal by som čisto empirickú otázku," napísal ostré slová.
Vzápätí pritvrdil. "Či seba považuje za priemerného herca a podpriemerného speváka, alebo za priemerného speváka a podpriemerného herca. Lebo v jeho prípade sa to takpovediac zlieva. Čo ma taktiež núti k zamysleniu, či je lepšie byť najslabší z priemerných, alebo najlepší z podpriemerných… V slovenskom šoubiznise je to asi jedno," myslí si Rózsa.
Zdá sa, že Rózsa mal k téme ešte čo dodať a vrátil sa k nej aj počas uplynulého víkendu. "Pár myšlienok navyše k téme “priemerní vs. podpriemerní” Niekedy nielen deťom treba veci dôkladne dovysvetliť, tak sa podelím o to, ako túto zdanlivo jednoduchú vec vnímam ja. Kategorizovať ľudí má zmysel iba tam, kde existujú jasné a merateľné kritériá," zúril skladateľ.
Uviedol aj svoj konkrétny príklad. "Ja sám sa napríklad považujem za podpriemerného krájača cibule, hoci celkom dobre varím. V niečom som priemerný, v niečom slabý a možno v niečom vynikám. Takto je to s každým človekom. Priemer nie je urážka ani pochvala. Je to štatistický pojem," vysvetlil svoje ponímanie.
Podľa Rózsu tak možno označiť každého z nás. "Ako spoločnosť sme všetci súčasťou priemeru, pretože práve z nás sa tento priemer vytvára. Každý z nás sa v rôznych oblastiach pohybuje na inom mieste pomyselnej škály schopností, vedomostí či talentu. Problém vzniká vo chvíli, keď niekto ukáže prstom na druhého a bez akéhokoľvek konkrétneho kritéria ho označí za „podpriemerného človeka“," pokračoval.
Práve tento fakt považuje za zásadný problém. "Takéto nálepkovanie nevypovedá nič o merateľnej kvalite človeka, ale veľa o potrebe zjednodušovať svet na nadradených a podradených(!). Práve z podobného spôsobu uvažovania historicky vyrastali segregácia, diskriminácia či rasové teórie," nebral si servítky pred ústa.
To však stále nevníma ako zásadný problém tejto myšlienky. "Mnohí ľudia si vôbec neuvedomujú, ako veľmi môžu byť ich vlastné hodnotenia skreslené. Často si zamieňajú svoj názor za objektívnu pravdu a svoje preferencie za univerzálne meradlo kvality. A práve vtedy vzniká najväčší omyl – presvedčenie, že máme právo určovať hodnotu druhého človeka bez toho, aby sme rozumeli jeho príbehu, schopnostiam či okolnostiam," vysvetlil, v čom je podľa neho chyba.
Každý na to musí prísť sám. "Pokora začína tam, kde si uvedomíme jednoduchú vec: v niečom je každý z nás podpriemerný, v niečom priemerný a v niečom výnimočný. A nikto z nás nie je dostatočne múdry na to, aby jedným slovom definoval hodnotu druhého človeka," dodal. FOTO príspevku nájdete v galérii.
Koktejl.sk
