Chrípka nie je obyčajné prechladnutie: Odborník varuje pred následkami, ktoré môžu ohroziť zdravie!

Chrípka nie je bežné nachladnutie, ale môže viesť k vysokým horúčkam, dlhodobej pracovnej neschopnosti či v niektorých prípadoch k závažným zdravotným komplikáciám. Najlepšou dlhodobou ochranou je každoročné očkovanie. Prednosta Kliniky všeobecného lekárstva Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Fakultnej nemocnice Agel Košice-Šaca Lukáš Olšavský vysvetľuje, čo je chrípka a vyvracia najčastejšie mýty.

Definuje ju ako akútnu, vysoko nákazlivú infekciu dýchacích ciest, ktorá je spôsobená vírusmi influenza, najmä A a B. Predovšetkým sa prenáša drobnými časticami uvoľnenými pri kašli, kýchaní, rozprávaní či blízkom kontakte. Obdobie od nakazenia po prvé príznaky býva približne jeden až štyri dni. Začína sa horúčkou alebo zimnicou, bolesťou hlavy, svalov a kĺbov či výraznou únavou. Väčšina ľudí sa podľa neho zotaví približne do týždňa, kašeľ a slabosť však môžu pretrvávať dlhšie.

Ochorenie môže viesť k vírusovému alebo následnému bakteriálnemu zápalu pľúc, zhoršeniu astmy, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, srdcovému zlyhávaniu či cukrovke. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria napríklad ľudia vo vyššom veku, malé deti, tehotné ženy či osoby s oslabenou imunitou. Zatiaľ čo nádcha začína postupne a dominuje u nej upchatý nos, chrípka nastupuje náhle.

Pri ľahkom priebehu chrípky je podľa neho základom liečby pokoj na lôžku, dostatok tekutín a antipyretiká na tlmenie horúčky a bolesti, pričom antibiotiká sú účinné len pri bakteriálnej komplikácii potvrdenej CRP testom. „Antivirotiká sú lieky, ktoré brzdia rozmnožovanie vírusu. Najväčší prínos majú pri začatí do 48 hodín od vzniku ťažkostí, no pri hospitalizovaných, ťažko chorých alebo rizikových pacientoch sa podávajú čo najskôr alebo aj neskôr,“ tvrdí Olšavský a pripomína, že najúčinnejšou prevenciou zostáva každoročné jesenné očkovanie.

Protilátky sa podľa neho vytvárajú 10 až 14 dní, preto sa v Európe očkuje spravidla počas mesiacov september a október. Vakcinácia môže mať význam aj neskôr, ak vírus ešte cirkuluje.

Ak človek po očkovaní dostane chrípku, neznamená to, že ju vyvolala vakcína - tá sama o sebe ochorenie nespôsobuje. „Obsahuje inaktivované alebo presne definované časti vírusu, ktoré sa nedokážu množiť,“ dodáva Olšavský s tým, že po očkovaní sa môže objaviť mierna bolesť v mieste vpichu, krátkodobá únava či zvýšená teplota, čo je prirodzenou reakciou imunitného systému. Ak človek ochorie krátko po očkovaní, najčastejšie sa nakazil ešte pred vytvorením ochranných protilátok alebo môže ísť o iné vírusové ochorenie.

Mýtus, že zdravý a aktívny človek očkovanie nepotrebuje, vyvracia Olšavský tým, že očkovanie nie je len ochranou jednotlivca, ale prejavom zodpovednosti voči okoliu. Avšak dodáva, že žiadna vakcína neposkytuje absolútnu ochranu. Podľa neho je jej cieľom predovšetkým výrazne znížiť riziko závažného priebehu ochorenia.

Na otázku, či sú vakcíny bezpečné, odpovedá prednosta, že patria medzi dlhodobo používané a dôkladne sledované očkovacie látky. „Pred uvedením do používania prechádzajú prísnym hodnotením kvality, účinnosti aj bezpečnosti. Nežiaduce účinky bývajú spravidla mierne a krátkodobé,“ objasňuje s tým, že riziká spojené so samotnou chrípkou sú neporovnateľne vyššie ako riziká očkovania.

„Očkovaním znižujete riziko ochorenia na chrípku a jej komplikácií, chránite svoje zdravie, pracovnú výkonnosť a pohodu počas jesene a zimy, pomáhate chrániť aj svoje okolie, kolegov a rodinných príslušníkov, očkovanie je rýchle, bezpečné a zaberie len pár minút,“ uviedol Olšavský.