Fero Mikloško a jeho MIKLOSKO SOIRÉE

Rozpráva o zrelosti, sebavedomí a návrate k vlastnému rukopisu bez kompromisov, ale aj o veľkých plánoch v budúcnosti. Tento rozhovor je o emócii, remesle a skutočnej móde, ktorá zostáva relevantná aj po rokoch.

V lete ste uviedli veľkolepú jubilejnú šou „50 Shades of Miklosko“ plnú extravagancie a stovky hostí. Teraz chystáte pravý opak – komorné, privátne MIKLOSKO SOIRÉE s obmedzeným publikom. Čo vás viedlo k takémuto radikálne odlišnému formátu?

Fero Mikloško: Samotná myšlienka komorného MIKLOSKO SOIRÉE prišla tak trochu ako kontrast k mojej veľkolepej letnej šou „50 Shades of Miklosko“. V lete som oslavoval päťdesiatku vo veľkom štýle – bolo tam všetko, čo si viete predstaviť: veľké pódium, 50 modelov, a 650 hostí... Bolo to úžasné, ale práve preto som cítil, že ďalší krok musí byť iný, intímnejší. Nemám rád opakovanie samého seba; po búrke prirodzene prichádza krátke ticho, a ja som zatúžil po tichu, v ktorom lepšie cítiť každý detail. Tak vzniklo MIKLOSKO SOIRÉE – ako protipól veľlkej pompéznosti, návrat k podstate módy v jej najčistejšej forme.

MIKLOSKO SOIRÉE bude len pre pozvaných hostí, bez masovej publicity. Prečo ste sa rozhodli pre takýto exkluzívny, limitovaný formát?

Fero Mikloško: Exkluzivita v tomto prípade neznamená veľké čísla a masy, ale skôr návrat k istému čaru, ktoré sa v tejto veľkej dobe stráca. Dnes musí byť všetko pre všetkých, okamžite online, v priamom prenose – a ja som si povedal, že to skúsim inak. MIKLOSKO SOIRÉE bude len pre pozvaných hostí – žiadne davy, žiadne tlačenice ani stovky mobilov nad hlavami. Možno to znie netradične, ale práve v tom vidím hodnotu: tí, čo tam budú, zažijú niečo, čo neuvidia nikde inde. Tieto limity dodávajú podujatiu intimitu a vzácnosť; je to ako obľúbená pesnička, ktorú nechcete počuť tisíckrát denne v rádiu, aby sa vám neopočúvala...

V čom je podľa vás zážitok z módy z bezprostrednej blízkosti iný ako na veľkej show, kde divák sleduje modely z diaľky?

Fero Mikloško: Móda zblízka je úplne iný zážitok ako z desiateho radu či z televíznej obrazovky. Keď sedíte meter od prehliadkového móla, vidíte každé prešitie, švíky, cítite pohyb látky, vnímate energiu modelky priamo, nie sprostredkovane cez obrazovku. Z diaľky je móda možno veľkolepejšia, ale skôr ako obraz – vidíte celok, no unikajú vám detaily. Zblízka je to osobné: farby, materiály, vôňa textílie, to všetko na vás pôsobí intenzívnejšie. Pre mňa je vzrušujúce sledovať reakcie ľudí, keď im modelka takmer kráča popri nohách; ten kontakt, oči na oči, šaty na dosah ruky – to sa v aréne s tisíckou divákov nedá zažiť.

Takmer 30 lookov na MIKLOSKO SOIRÉE bude jedinečných a vytvorených len pre tento jediný večer. To je v dnešnej móde dosť netradičné robiť pravidelne takúto veľkú autorskú priehliadku. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

Fero Mikloško: Budem úprimný: vytvoriť 30 modelov len pre jediný večer je z ekonomického hľadiska možno bláznovstvo, ale umelecky je to nesmierne oslobodzujúce a je to dôvod prečo žijem... Nemusím myslieť na to, či sa ten ktorý kúsok bude dobre predávať alebo či ho viem zopakovať v rôznych veľkostiach. Tieto šaty vznikajú s vedomím, že zažiaria raz a potom ostanú už len v spomienkach a na fotografiách - no a samozrejme u niekoho v šatníku, ale to vie len tá daná dáma. Práve v tom je mágia prehiadok – sú neopakovateľné, ako divadelná premiéra bez reprízy. Každý look tvorím ako samostatné umelecké dielo, ktoré nemusí robiť kompromisy pre masovú produkciu. Možno je to trochu rebelský prístup vo svete, kde sa všetko kopíruje a recykluje, ale mne to dáva zmysel – móda občas môže byť aj jedinečný zážitok, nielen produkt na vešiaku.

Formát komornej prehliadky kladie mimoriadny dôraz na detail a remeslo. Ovplyvnilo to nejako váš spôsob navrhovania týchto modelov? Sú v kolekcii prvky, ktoré by na veľkom pódiu možno zanikli, ale tu ich diváci ocenia?

Fero Mikloško: Presne tak. Keď viem, že divák bude od modelu na dosah, kladiem ešte väčší dôraz na každú drobnosť – paradoxne však nejde o minimalizmus, ale o vedomú, kontrolovanú okázalosť. Pri veľkých šou som občas musel uvažovať v zmysle „aby to videli aj tí úplne vzadu“, teda pracovať s jasnými siluetami a čitateľnou dramatikou. Pri MIKLOSKO SOIRÉE si však môžem dovoliť ísť ešte ďalej: veľké mašle, výrazné objemné rukávy, vrstvené volány, noblesný glam, ale aj zvieracie motívy, ikonické flitre, tvíd – aj tvíd prešívaný flitrami –, perie, hodvábny zamat a po prvý raz aj exkluzívnu koženkovú madeiru v tmavých odtieňoch, či dokonca kožušiny. Zblízka tieto prvky nepôsobia teatrálne samoúčelne, ale ako precízne komponované detaily. Ručné výšivky, štruktúry, kontrasty materiálov a prepracované podšívky tu dostanú svoj priestor, pretože oko diváka zachytí každú nuansu. Mám pocit, akoby som tentoraz netvoril pre štadión, ale pre galériu plnú silných obrazov – a presne to mi dnes dáva zmysel.

Má kolekcia MIKLOSKO SOIRÉE aj nejakú jednotiacu tému alebo príbeh? Čím ste sa pri tvorbe týchto 30 nových lookov inšpirovali?

Fero Mikloško: Priznám sa, zvyčajne ma to ťahá k nejakej ucelenej téme alebo príbehu, ale pri MIKLOSKO SOIRÉE som tentoraz nechal hovoriť predovšetkým samotný priestor. Veľmi silno ma ovplyvnila jeho atmosféra – čierny šat interiéru, lesk, zrkadlá, odrazy svetla a noblesa večera, ktorá sa tam prirodzene nesie. Práve tento priestor vo mne vyvolal pocit elegantnej, takmer filmovej noci, kde sa móda nestavia na efekt, ale na emóciu. Namiesto konkrétnej témy som pracoval s náladou a autentickosťou – s malou, nefiltrovanou mikloškovskou atmosférou, aká tu bola pred dvadsiatimi rokmi, keď sa tvorilo viac zo srdca než podľa očakávaní. Unikátnosť kolekcie je práve v tomto návrate: nejde o koncept vymyslený na papieri, ale o skutočný zážitok, ktorý vzniká spojením priestoru, večera a módy. Každý z 30 lookov má vlastnú osobnosť a energiu, no všetky spolu vytvárajú jeden kompaktný obraz – intímny, noblesný a pravdivý. Je to kolekcia, kde som si dovolil absolútnu slobodu a návrat k sebe samému, k atmosfére, z ktorej značka MIKLOSKO kedysi vyrástla.

Prehliadka sa odohrá v Bratislave, v historickom centre. Ako vnímate Bratislavu ako miesto pre takúto sofistikovanú módnu udalosť? Má naše hlavné mesto podľa vás publikum pripravené na exkluzívnu vysokú módu?

Fero Mikloško: Bratislava možno nie je Paríž či Miláno, ale má svoje nezameniteľné čaro a publikum, ktoré vie oceniť kvalitnú módu. Vždy som cítil silnú lojalitu k tomuto mestu – tu som začínal a tu mám svojich najvernejších ľudí. Zároveň však nechcem, aby značka MIKLOSKO zostala uzavretá len v jednom priestore. Počas fashion weekov sa vo svete vždy môže niečo zaujímavé udiať – a nechávame tomu prirodzený priestor. Skúsenosť už máme, pred rokmi sme boli súčasťou fashion weeku vo Viedni, no dnes cítime, že chceme ísť ďalej. Krok po kroku, pokojne, ale s ambíciou posúvať značku MIKLOSKO mimo našich hraníc a skúšať nové spolupráce. Aj preto hovorím, že MIKLOSKO SOIRÉE je možno komorné formátom, ale v skutočnosti oveľa väčšie, než sa na prvý pohľad zdá. Je to silné gesto, ktoré naznačuje, že veci sa hýbu ďalej – ticho, sebavedomo a bez potreby kričať.

Ste v etape kariéry aj života po päťdesiatke, keď už nemusíte nikomu nič dokazovať. Ako sa táto zrelosť a pocit slobody prejavujú vo vašej tvorbe?

Fero Mikloško: Úprimne – aj po päťdesiatke sa cítim podobne ako na začiatku, len s tým rozdielom, že dnes mám viac skúseností, viac zákaziek a viac projektov. Stále mám v sebe ten istý hlad po tvorbe, len dnes viem, kam smerujem. Robíme veľké veci, ako napríklad Let’s Dance, na ktorom spolupracujeme každý rok – a aj tento rok sa máte na čo tešiť.

Dokazovať dokázané sa podľa mňa nedá a ani nechcem. Žijem pre moment a pre budúcnosť, nie pre minulosť. Tvorím, lebo bez tvorby by som jednoducho nebol – a MIKLOSKO bez tvorby znamená MIKLOSKO bez zákazníčok. A tých je našťastie stále viac. Práve ony sú dôkazom, že značka žije, rastie a má zmysel. Preto nemôžem prestať – nie z povinnosti, ale z vnútornej potreby tvoriť a posúvať sa ďalej.

Žijeme v dobe rýchlej módy, keď trendy prichádzajú a odchádzajú závratnou rýchlosťou. Vy však staviate na poctivom remesle, kvalite a nadčasovosti. Ako vnímate tento kontrast medzi „fast fashion“ kultúrou a vaším prístupom k móde?

Fero Mikloško: Priznám sa, že s takzvanou rýchlou módou si príliš nerozumiem. Dnešný trend „každý týždeň nová kolekcia za pár eur“ je presným opakom toho, čo robím ja. Tvorím pomaly, premyslene, s dôrazom na kvalitu – a zároveň sa snažím zostať nohami na zemi. Nelietam v oblakoch s tisíckami za každé jedny šaty; tvorím pre ľudí. V mojom portfóliu sú cenovo dostupnejšie kúsky, ktoré sú dostupné širšiemu publiku, ale aj honosné róby – presne tie “mikloškovské“ modely, ktoré ma kedysi preslávili a ku ktorým sa s radosťou vraciam. Chápem, že masová produkcia sprístupnila oblečenie masám, čo má aj svoje pozitíva, ale zároveň sa z nej často vytráca duša. Mne nejde o kvantitu, ale o kvalitu a výnimočnosť. Možno som v tomto trochu staromódny, ale verím, že ľudia v sebe majú prirodzenú túžbu vlastniť niečo hodnotné a trvácne, čo nestratí čaro po prvom nosení.

Beriete MIKLOSKO SOIRÉE aj ako návrat k móde pre radosť z tvorby, bez diktátu trhu? Aký je to pocit, pripravovať prehliadku, pri ktorej nemusíte uvažovať nad komerčným úspechom alebo predajom kolekcie?

Fero Mikloško: Vždy hovorím, že tvorbu do veľkej miery diktuje trh – pretože móda je spoločnosť. Moja tvorba je móda, a tým pádom ju ovplyvňujú ľudia, my všetci, naše aktuálne potreby, nastavenie, sezóna, počasie, energia doby a všetko, čo sa okolo nás deje. MIKLOSKO SOIRÉE nevzniklo mimo reality, ale práve z nej – ako reakcia na moment, v ktorom dnes žijeme. Zároveň si však môžem dovoliť istú dávku slobody a ísť vedome až na hranicu: táto prehliadka bude dekadentná, absolútne cez čiaru. Nie ako póza, ale ako prirodzený odraz doby, nálady a túžby po silnej emócii. Tvorím preto, lebo vnímam ľudí a svet okolo seba, a móda je pre mňa prirodzený spôsob, ako naň reagovať.

O rok máte za sebou takmer 30 rokov kariéry. Nepremýšľali ste už niekedy nad spomalením tempa alebo odchodom zo scény? Čo vás stále ženie dopredu a udržuje v tvorivom nasadení?

Fero Mikloško: Úprimne – po tridsiatich rokoch v móde mám pocit, že idem stále naplno. A je to môj najväčší sen. Oslavovať však budeme až o ďalších dvadsať rokov, pri päťdesiatich rokoch kariéry. (úsmev) Neustále sa posúvame, rastieme a teší ma, že nás aj po troch dekádach oslovujú silní partneri a nové projekty. To je pre mňa jasný signál, že značka MIKLOSKO má stále váhu. Dôležité je ísť dopredu, žiť prítomným momentom a tvoriť pre budúcnosť. MIKLOSKO je pre mňa zárukou kvality, úspechu a kontinuity – a dovolím si povedať, že sa z neho stal „household name“, ktorý ľudia poznajú na celom Slovensku a ktorému dôverujú. Práve to ma motivuje pokračovať ďalej, s rovnakým nasadením a chuťou ako na začiatku v 1997.

Zažili ste obrovské módne show aj intímnu komornú prehliadku. Čo je náročnejšie? V čom sa líši príprava a stres pri megalomanskej akcii oproti takémuto malému podujatiu?

Fero Mikloško: Pre mňa je dnes dôležitejší sen než veľkosť formátu. Či robíme veľkú šou alebo komornú prehliadku, princíp je vždy rovnaký – ideme naplno a s rovnakým rešpektom k práci aj k ľuďom. Zároveň mám sny, ktoré mieria ešte ďalej – dobyť fashion week v Taliansku, možno Miláno, alebo sa pustiť do spoluprác mimo Európy. Niečo naozaj veľké. MIKLOSKO SOIRÉE je možno malé formátom, ale filozofiou veľké: vážime si, že môžeme robiť módu pravidelne, naplno a dlhodobo. A to je na Slovensku luxus, ktorý si podľa mňa môže dovoliť len málokto.

Čo by ste chceli, aby si hostia z MIKLOSKO SOIRÉE odniesli? Aký dojem alebo zážitok dúfate, že v nich po skončení večera zostane?

Fero Mikloško: Chcem, aby MIKLOSKO SOIRÉE bolo večerom, na ktorom jednoducho chcete byť – a kde si lístok nekúpite. Večer pre pozvaných, o ktorom sa bude hovoriť a kam sa médiá budú chcieť dostať, lebo budú cítiť, že sa deje niečo výnimočné. Áno, je to privátne podujatie, ale určite z neho niečo prenikne von – či už do médií, na Instagram alebo do spomienok ľudí, ktorí tam budú. MIKLOSKO SOIRÉE má byť moment, ktorý vyvolá emóciu, chuť a rešpekt. Večer, ktorý sa nehrá na exkluzivitu, ale ňou prirodzene je. A ak po jeho skončení zaznie pocit „tam som chcel byť“, potom viem, že to fungovalo. A ja sám sa riadim heslom, ktoré často spomína aj Cher: ak je niečo nerelevantné o päť rokov, nie je to podstatné ani dnes. Presne o to mi ide – aby MIKLOSKO SOIRÉE bolo relevantné aj o päť rokov.