Verejnosť aj najbližší sa rozlúčili zo známou slovenskou osobnosťou! Prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička Oľga Feldeková odišla do umeleckého neba vo veku 82 rokov 6. decembra 2025. Rodina a priatelia sa s ňou lúčili v sobotu 13. decembra od 12:15 hod. v bratislavskom krematóriu.

Na jej parte vybrali citát, ktorý mnohých ľudí dojal. „Čo teraz viem, je iba malá čiastka. A budem vedieť až tam, v oblakoch, čo o mne vedel doteraz len Boh. Teraz však zostáva mi viera, nádej, láska, ale láska je najväčšia z tých troch. Svätý Pavol,“ píše sa na oznámení. Ide o úryvok z textu, ktorý je známy ako Hymna lásky z prvého listu Korinťanom, 13. kapitola od apoštola Pavla. Ten kedysi prebásnil jej manžel Ľubomír Feldek.

Medzi prvými sa na mieste poslednej rozlúčky v sobotu objavili dcéra Katka Šimurka Feldeková a vdova po Ladislavovai Chudíkovi, po nich politici Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda. Nasledovali Katarína Brychtová, Dominika Cibulková aj s mamou, Jozef Banáš, diplomat Pavol Demeš, Beáta Dubasová, Janko Lehotský, Oliver Andrásy, Iveta Radičová. Omšu za zosnulú poviedol arcibiskup Róbert Bezák.

Na poslednú cestu Feldekovej hrala pieseň Ten zlodej čas od Hany Hegerovej. Milovaný manžel Ľubomír Feldek medzi prítomnými na rozlúčke nebol. Je pravdepodobné, že ťažko nesie stratu najdôležitejšej ženy jeho života.

Oľga Feldeková sa narodila 28. marca 1943 v Martine, vyrastala na hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, medzitým (1960 - 1961) pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí). Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978 - 1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách).

Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982 - 1990), od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe. Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex tempore, 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.

Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela, slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka, pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 jej vyšiel román Kým som šťastný.