26. sep. 2026 o 10:00
jž, Koktejl

Ukončil to po 18 rokoch! Koleník stál na prahu vyhorenia: Nechcem sa v 60-ke obzrieť a povedať si, že...

placeholder
Herec Ján Koleník.
Zdroj: Matej Španka

Uvedomil si to počas pandémie.

Domáce promi
26. sep. 2026 o 10:00
Ukončil to po 18 rokoch! Koleník stál na prahu vyhorenia: Nechcem sa v 60-ke obzrieť a povedať si, že...

Uvedomil si to počas pandémie.

Herec Ján Koleník patrí medzi najvýraznejšie a najobľúbenejšie tváre slovenskej umeleckej scény. Hoci ho väčšina divákov vníma ako úspešného a neustále vyťaženého umelca, v zákulisí jeho života sa odohrávali náročné momenty. V podcaste Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa vrátil k obdobiu, kedy musel spraviť jedno z najťažších rozhodnutí svojej kariéry – po dlhých 18 rokoch opustiť Slovenské národné divadlo (SND).

Koleník otvorene hovorí, že ho formovali náročné životné skúsenosti aj zmeny prirodzené pre jeho vek. "Dá sa povedať, že je to najlepší vek. Aj sa tak cítim aj v rámci svojej profesie, aj v osobnom momente. Ale sú to samozrejme pracovné príležitosti, sú to etapy, kedy som strávil 18 rokov v Národnom divadle," vysvetľoval obľúbený umelec.

Za svoje rozhodnutie spomaliť vďačí aj mnohým udalostiam, ktoré v minulosti prežil. "Ale je to aj o tom, s kým som spolupracoval, je to aj o tom, že v mojom živote sa dejú veci, diali ako v živote každého," pokračoval Koleník. "A to vás samozrejme formuje, ako s tým pracujete, ako sa vysporiadate s istými vecami a podobne," priznal úprimne známy herec.

Rovnako sa musel postupne naučiť aj oddychovať a nastaviť si jasné životné priority. "To bola práve jedna z takých prác na sebe, kedy naozaj som si povedal v istom veku, že musím si zaradiť prácu a súkromie tak, aby to nešlo jedno na úkor druhého," opísal svoje dôležité vnútorné nastavenie Koleník.

Odradiť sa nenechal ani neustálym pracovným kolotočom a hľadal rovnováhu. "A hlavne, čo mňa najviac upokojilo, je, že som si urobil priority. Že ja nechcem skončiť vyhoretý, ja sa chcem venovať svojej rodine ako najlepšie a najviac viem," prízvukoval herec. "A nechcem sa v 60-ke, 70-ke obzrieť a povedať si, že celý život si prepracoval," dodal s pokorou.

Pomerne veľkým míľnikom na tejto ceste bola pre neho nečakaná pandémia. "Samozrejme, že pracovať musíme, aby sme sa uživili, ale pre mňa ideálne je nájsť ten balans," vysvetľoval. "A keď nastala pandémia, ja som práve precitol a povedal som si, že ja som potreboval pribrzdiť a potreboval som takéto časové okno, kedy by som si začal veci aj uvedomovať," zaspomínal si s odstupom času.

Práve táto nútená pauza mu dodala odvahu zamyslieť sa nad vlastným životom. "A bolo to teda pred tými šiestimi, siedmimi rokmi, kedy som spomalil a povedal som si, máš teraz na to priestor, začni nad sebou uvažovať," uviedol. "A tej pandémii aj vďačím za to, že som sa dostal do takého vnútornejšieho pokoja a našiel som hlavne veci, ktoré mi ten vnútorný pokoj dávajú," vyhlásil otvorene.

Dnes už známy sexsymbol nie je interným zamestnancom SND. "Zostala mi jedna inscenácia Vojna a mier, čiže ja ten kontakt s divadlom tak dvakrát mesačne mám," prezradil informácie zo svojho súkromia. "Vtedy zažijem takú tú nostalgiu, tej mágie toho divadla, ale zatiaľ mi to stačí, pretože ja som dobrovoľne odišiel z Národného divadla zhruba pred tými šiestimi rokmi," vysvetlil.

Kontakt s domovským divadlom nestratil úplne, no čaká na nový impulz. "A našťastie, s ním mám ešte kontakt. A veľmi som zvedavý, keď ten kontakt stratím. Lebo čakám vo svojom živote na to, že kedy dostanem vlastne na tento druh umenia opäť chuť," priznal otvorene Koleník, ktorého odchod bol útekom pred syndrómom vyhorenia.

Divadelný život bol totiž až príliš zväzujúci pre jeho osobné plány. "Ja som odišiel z divadla v období, kedy som si už naozaj hovoril, že stojíš pred vyhorením a musíš si teraz zvážiť, že čo si ponecháš, čomu sa chceš venovať a čo pustíš," zaspomínal si na ťažké rozhodovanie. "A padol žreb na to divadlo, ktoré je v podstate životný štýl," vysvetlil dôvody svojho odchodu.

Režim v inštitúcii si totiž vyžaduje plné nasadenie a obmedzuje slobodu. "Divadlo vám diktuje život a denný, aj ročný režim. Dlhodobo dopredu musíte v divadle žiadať o to, či môžete ísť pracovať niekde inde, či vás pustia," opísal zákulisie Koleník. "A je to kolos, ktorý preto má súbor, pretože by nikdy nedali dokopy mesačný plán. Preto je to také veľmi zaväzujúce a je to zodpovednosť voči tej inštitúcii," pokračoval v rozprávaní.

Práve potreba zmeny a nadýchnutia sa ho napokon priviedla k definitívnemu kroku. "Ja som si vybral, že keďže sa potrebujem trocha otriasť a potrebujem možno tú motiváciu hľadať niekde inde, tak som sa rozhodol, že divadlo pustím," uzavrel s úprimnosťou Ján Koleník.