24. júl. 2025 o 15:00
Famous.cz, Koktejl

Vedci odhalili šokujúcu pravdu: Jedna z najobľúbenejších farieb vôbec neexistuje! Mozog nás klame

placeholder
Podľa vedcov jedna z farieb vôbec neexistuje. (ilustračné foto)
Zdroj: iStock

Má ísť o trik nášho mozgu.

Zaujímavosti
24. júl. 2025 o 15:00
Vedci odhalili šokujúcu pravdu: Jedna z najobľúbenejších farieb vôbec neexistuje! Mozog nás klame

Má ísť o trik nášho mozgu.

Milovníci fialovej farby by si mali radšej sadnúť. Podľa neurologického výskumu totiž tento odtieň vlastne neexistuje. Vedci odhalili, že fialová nie je skutočná farba v zmysle fyzikálne merateľnej vlnovej dĺžky, ale skôr výtvor nášho mozgu, ktorý sa snaží vyriešiť optický zmätok.

„Keď naše oči súčasne zachytia vlnové dĺžky červenej a modrej farby, mozog je zmätený. Tieto farby sa totiž nachádzajú na opačných koncoch viditeľného spektra,“ vysvetľujú autori štúdie. Aby mozog tento nesúlad vyriešil, ohne spektrum do kruhu a tým spojí červenú s modrou, tak vznikne fialová. Je to farba, ktorá v prírode ako konkrétna vlnová dĺžka neexistuje.

Farebné spektrum, známe pod skratkou ROYGBIV zahŕňa len spektrálne farby, ktoré zodpovedajú konkrétnym vlnovým dĺžkam svetla.

Fialová v tomto výpočte chýba. Violet (lila) označuje najkratšie vlnové dĺžky vo viditeľnom spektre, tesne pred UV žiarením. Fialová, ako ju bežne poznáme (napr. farba levandule alebo ametystu), však nevzniká z jednej vlnovej dĺžky, ale spojením dvoch opačných vlnových dĺžok spektra. Inak povedané, materiál, ktorý sa nám javí ako fialový, odráža zároveň modrú aj červenú.

Keď svetlo dopadne na sietnicu, aktivuje špeciálne bunky zvané čapíky, ktoré umožňujú vnímanie farieb. Existujú tri typy: S-čapíky pre krátke vlny (modrá, fialová), M-čapíky pre stredné vlny (zelená, žltá) a L-čapíky pre dlhé vlny (červená, oranžová).

Keď oko zaznamená svetlo, čapíky vyšlú signály cez očný nerv do mozgu. Najprv je signál spracovaný v talame, potom putuje do zrakovej kôry, kde mozog analyzuje, ktoré čapíky boli aktivované a ako silno. Pri väčšine farieb mozog ľahko rozlíši, čo vidí. No keď sú súčasne aktivované čapíky pre červenú a modrú, teda dve úplne odlišné vlnové dĺžky, mozog musí improvizovať. A tak vytvorí fialovú farbu.

„V skutočnosti by sa tieto dve vlnové dĺžky nikdy nemali miešať. No mozog to obíde tým, že uzavrie farebné spektrum do kruhu,“ vysvetľujú autori štúdie. Fialová sa označuje ako nespektrálna farba – teda farba, ktorá neexistuje ako samostatná vlnová dĺžka, ale vzniká len v našom mozgu kombináciou dvoch iných. „Mozog nás tak vlastne klame. Fialová existuje len v našej hlave,“ tvrdia vedci.