Prezident SR Peter Pellegrini vyzdvihuje odhodlanie duklianskych hrdinov prekonať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky. Zároveň volá po nájdení sily zjednotiť sa ako národ na myšlienkach, ktoré sú mocnejšie ako súčasné spory. Uviedol to vo svojom príhovore pri príležitosti 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie.
- Prezident Pellegrini vyzdvihol hrdinstvo a odhodlanie duklianskych vojakov.
- Spomenul tisíce obetí operácie vrátane vojakov Červenej armády.
- Druhú svetovú vojnu označil za obdobie nevýslovného utrpenia.
- Dôležitým odkazom boja je túžba po slobode a víťazstve.
- Vyzdvihol potrebu zjednotiť sa na myšlienkach prevyšujúcich spory.
„Stretávame sa na historickom mieste, ktoré bolo pred 81 rokmi svedkom nespochybniteľného hrdinstva, ale aj obrovského utrpenia. Mieste, na ktorom bola naša dnešná sloboda vykúpená krvou našich otcov a dedov. A ja musím opäť verejne vysloviť tú najhlbšiu úctu nad ich hrdinstvom, odhodlaním a utrpením,“ zdôraznil Pellegrini. Poukázal aj na to, že na kolonáde k duklianskemu pamätníku je vygravírovaných 1265 mien tých, ktorí za svoju odvahu zaplatili najvyššiu cenu. „A spolu s našimi vojakmi položilo svoj život vyše 20.000 vojakov Červenej armády,“ podčiarkol.
Druhú svetovú vojnu označil za koncert zla, pričom vlna utrpenia sa prehnala aj Slovenskom. „Keď si dnes pripomíname tragédie v Kališti, Nemeckej, Ostrom Grúni, Kľaku, Tokajíku a ďalšej stovke vypálených, zničených a vyvraždených obcí, nikdy nemôžeme obísť hrôzu, ktorú prežili ich vtedajší obyvatelia,“ povedal pri Pamätníku 1. československého armádneho zboru na Dukle.
Hrôzy vojny podľa jeho slov nespočívajú v kolónkach s počtami obetí a ekonomickými škodami - ale v každom jednom kruto zmarenom ľudskom osude. „A tak sa ani tu na Dukle nikdy nevyhneme hrôzam, ktoré oslobodzovacie boje sprevádzali. Nesmieme si pred nimi zatvárať oči, hoci tie spomienky sú desivé,“ podotkol. Za najdôležitejší odkaz duklianskych bojov pre dnešok považuje túžbu po víťazstve, túžbu po oslobodení svojej vlasti a túžbu dotknúť sa slobodnej rodnej zeme a objať svojich najbližších, ktorá bola silnejšia ako strach a hroziace utrpenie.
Upozornil, že svet sa stáva čoraz nebezpečnejším miestom pre život, pretože v ňom prestávajú platiť desaťročia platné pravidlá. „Opäť sme v časoch, keď medzinárodné právo nahrádza presvedčenie veľmocí, že majú právo diktovať menším národom pravidlá vzájomného spolužitia. Za našou východnou hranicou už tri a pol roka zomierajú nielen vojaci na bojiskách, ale aj nevinné ženy, deti a starci. Spoločnosť nielen na Slovensku, ale pomaly v každej ďalšej krajine je rozdelená na dva nezmieriteľné tábory,“ skonštatoval.
Vyslovil želanie, aby si naša spoločnosť vybrala cestu k vyššiemu cieľu. „K spoločnému dobru slovenského národa a celej Slovenskej republiky. Pretože tieto ciele sú viac ako obete, ktoré túto cestu lemujú. Nech nám odhodlanie duklianskych hrdinov prekonať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky pomáha každý jeden deň. Nech ako národ nájdeme silu zjednotiť sa na myšlienkach, ktoré sú mocnejšie ako súčasné spory,“ zdôraznil prezident.