Tragický koniec filmového Jánošíka: Kuchtu († 49) našli mŕtveho v malom byte! Okolo jeho smrti panujú nejasnosti

Meno režiséra Paľa Bielika († 72) je v slovenskom filme pojmom, ktorý spája herecké majstrovstvo s režisérskym talentom. Jeho najznámejším počinom zostáva kultový dvojdielny Jánošík. Zaujímavosťou je, že do hlavnej úlohy obsadil lekára Františka Kuchtu († 49), pre ktorého to bola životná rola, informuje portál pluska.sk.

Dvojdielny veľkofilm Jánošík vznikol v rokoch 1962 až 1963 a diváci ho milujú aj po desaťročiach. Bielik vtedy poriadne zariskoval, keď do hlavnej úlohy obsadil brilantného študenta, ktorý medicínu ukončil s červeným diplomom. Následne sa vypracoval na uznávaného chirurga. Dnes je považovaný za jedného z najlegendárnejších predstaviteľov zbojníckeho kapitána.

Zatiaľ čo jeho honorár predstavoval 38-tisíc korún (dnes približne 1260 eur. pozn. red.), skutočným ziskom bol status filmovej legendy, ktorý mu už nikto nevzal. Kuchta nevynikal iba mimoriadnou inteligenciou, ale aj atletickým zjavom, pričom meral takmer dva metre. V očiach režiséra tak predstavoval dokonalé stelesnenie sily a hrdosti, ktoré si rola národného hrdinu vyžadovala. Taktiež chcel do kľúčových úloh obsadiť predovšetkým nehercov, ktorí by boli autentickí.

Ešte skôr, než sa stal celonárodne známym, sa umelec tešil mimoriadnej priazni žien. Ich náklonnosti nedokázal odolať, rovnako ako alkoholu. Počas natáčania Jánošíka sa zaplietol s opernou speváčkou Luciou Poppovou († 54), ktorá stvárnila Terezku. V tom čase bola zasnúbená a on bol ženatý. Ich románik bol natoľko intenzívny, že vyústil do rozvodu. Ani toto radikálne rozhodnutie však vzťah nezachránilo. Po poslednej klapke sa totiž Lucia rozhodla emigrovať do Rakúska.

Pestrý milostný život mal aj nečakané následky. Priamo počas nakrúcania ho zastihla správa o existencii nemanželského syna. O matke dieťaťa nemal bližšie informácie. Malo ísť o krátku známosť z čias jeho vysokoškolských štúdií. Chlapca od detstva trápili vážne zdravotné problémy. Aj keď sa o neho istý čas starali hercovi rodičia, jeho stav si napokon vyžiadal ústavnú starostlivosť. Napokon vo veku 20 rokov zomrel.

Jeho slabosť pre alkohol sa mala zrodiť ešte počas pôsobenia v ilavskej väznici, kde pracoval ako chirurg. Traduje sa, že si rád vypil aj s dozorcami. Postupom času tento zlozvyk začal negatívne ovplyvňovať jeho prácu a čoraz viac so sebou prinášal vážnejšie komplikácie.

V marci 1981 ho našli mŕtveho na podlahe jednoizbového bytu v Bánovciach nad Bebravou, kde prespával medzi službami. Kvôli jeho minulosti vo väzenskom prostredí sa istý čas špekulovalo o násilnej smrti, no táto verzia sa nakoniec nepotvrdila. Presné okolnosti jeho odchodu tak dodnes zostávajú zahalené tajomstvom.