Koktejl.sk
Invázne druhy živočíchov sa na Slovensko môžu dostať obchodovaním a dopravou, vodnými cestami či prirodzeným šírením druhov. Rozšíril sa takto invázny druh vtáka húska štíhla, mäkkýša slizovec iberský, ktoré ho vajíčka boli v pôde rastlín v kvetináčoch, a taktiež aj invázne druhy rýb a rakov. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR.
Medzi najčastejšie cesty šírenia inváznych druhov spadajú podľa ŠOP aj úniky živočíchov z uzavretých priestorov chovaných ako spoločenské zvieratá alebo ich vypúšťanie do voľnej prírody. Ide napríklad o nutriu riečnu alebo korytnačku písmenkovú.
„Na naše územie sa môžu rozšíriť napríklad druh ploskuľa novozélandská, skokan volský, invázne druhy rakov, invázne druhy cicavcov chované v zajatí, napríklad chov inváznych druhov veveričiek (burunduk pruhovaný) či nosáľa červeného,“ priblížili ochranári.
Upozornili, že všetky invázne druhy predstavujú pre pôvodné druhy ekosystémov hrozbu, či už ako priestoroví, potravní konkurenti alebo často aj prenášači chorôb. „ŠOP SR má na svojej stránke systém rýchleho varovania, kde je možné invázne druhy Európskej únie (EÚ) nahlasovať,“ tvrdí.
Slovensko sa môže proti zavlečeniu inváznych druhov brániť informovanosťou a osvetou, monitoringom druhov, kontrolou prienikových ciest colnými úradmi či Slovenskou inšpekciou životného prostredia a manažmentom inváznych druhov po ich potvrdení, aby sa zamedzilo ich šíreniu, uviedli ochranári.
V minulosti prijala Európska komisia zoznam inváznych nepôvodných druhov rastlín aj živočíchov vzbudzujúcich obavy. Zoznam podľa ŠOP zahŕňa druhy, ktoré na základe spracovaného hodnotenia rizík predstavujú pre EÚ najväčšiu hrozbu. Zahŕňa druhy, ktoré sú už v Únii rozšírené a spôsobujú ekonomické straty napríklad na produkcii alebo negatívne ovplyvňujú pôvodné ekosystémy. Ide tiež o druhy, ktoré zatiaľ na území EÚ nie sú evidované, ale invázne sa šíria v iných krajinách a ich prienik do európskych krajín by mohol mať negatívny vplyv na biodiverzitu.
Koktejl.sk
