Koktejl.sk
Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity existujú tri diagnózy, ktoré môžu výrazne zvýšiť riziko rozvoja Alzheimerovej choroby v mladšom veku. Keď sa vyskytnú súčasne, prognóza je ešte horšia, varujú odborníci. Mnohé štúdie už predtým preukázali súvislosť medzi duševnými poruchami, ako sú depresia, úzkosť, chronický stres či schizofrénia, a zvýšeným rizikom demencie, vrátane Alzheimerovej choroby, informuje o tom denník The Sun.
Nový výskum ukázal, že u pacientov s depresiou, úzkosťou alebo posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) sa objavovala Alzheimerova choroba o 2,2 až 6,8 roka skôr než u tých, ktorí týmito stavmi netrpeli. U ľudí s tromi alebo viacerými duševnými poruchami sa choroba rozvinula takmer o osem rokov skôr.
„Tieto zistenia naznačujú, že psychiatrické stavy osobitne prispievajú k náchylnosti na Alzheimerovu chorobu, čo zdôrazňuje dôležitosť podrobného posúdenia psychiatrických symptómov u ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Pandémia depresie, sociálnej izolácie a zlého duševného zdravia medzi starnúcou populáciou vytvára naliehavú potrebu lepšie pochopiť, ako duševné poruchy súvisia s Alzheimerovou chorobou,“ uviedli vedci v časopise Alzheimer’s & Dementia.
Odborníci však upozornili, že vzhľadom na generačné rozdiely medzi účastníkmi štúdie a diagnostické kritériá založené na ich zdravotnej minulosti nie je možné s istotou tvrdiť, že tieto stavy priamo spôsobujú skorý nástup Alzheimerovej choroby. Včasná forma ochorenia postihuje ľudí mladších ako 65 rokov. Je zvyčajne zložitejšia ako neskorá forma, pretože postihuje ľudí, ktorí sú ešte pracovne aktívni a majú rodiny.
Ak si kladiete otázku, či môžete trpieť depresiou, príznakom môže byť pretrvávajúca zlá nálada, strata záujmu alebo pocity beznádeje, ktoré trvajú aspoň dva týždne a zasahujú do každodenného života. Medzi ďalšie príznaky patria zmeny apetítu alebo spánku, únava, problémy so sústredením a myšlienky na smrť či samovraždu.
Depresia môže postihnúť kohokoľvek, no riziko zvyšujú faktory ako osobná alebo rodinná anamnéza depresie, stresové životné udalosti, chronické fyzické či duševné ochorenia a osobnostné črty, napríklad nízke sebavedomie. Rizikovými faktormi sú aj sociálna izolácia, zneužívanie návykových látok či určité životné obdobia, ako napríklad pôrod. Najlepšie je obrátiť sa na lekára, ktorý stanoví presnú diagnózu, vylúči iné ochorenia a dôverne s vami preberie vaše ťažkosti.
Pri úzkostnej poruche pociťujú ľudia pretrvávajúce a nadmerné obavy, ktoré zasahujú do bežného života, sprevádzané nepokojom, podráždenosťou alebo problémami so spánkom. Medzi fyzické prejavy patria zrýchlený tep, potenie, tras či žalúdočné ťažkosti. Správanie sa môže meniť tak, že sa začnete vyhýbať situáciám, ktoré úzkosť spúšťajú, alebo máte problémy so sústredením.
Úzkosť vzniká v dôsledku zložitej kombinácie biologických faktorov, ako sú genetika a chemické procesy v mozgu, a psychosociálnych faktorov, ako sú stresové udalosti, trauma, pracovný tlak či finančné problémy. Prispievať môžu aj environmentálne vplyvy, dlhodobé ochorenia či určité vzorce myslenia.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD) vzniká po zažití alebo svedectve traumatickej udalosti, napríklad vážnej nehody, útoku či prírodnej katastrofy. PTSD sa nerozvinie u každého, kto prežije traumu. Riziko zvyšuje závažnosť udalosti, predchádzajúce duševné ťažkosti a nedostatok sociálnej opory.
Príznakom PTSD môže byť opakované prežívanie traumy prostredníctvom spomienok alebo nočných môr, zmeny v myslení a nálade, vyhýbanie sa veciam, ktoré pripomínajú udalosť, a pretrvávajúce fyzické napätie či nespavosť. Pomoc je vhodné vyhľadať, ak ťažkosti pretrvávajú aj štyri týždne po traumatickej udalosti alebo sú mimoriadne závažné.
Koktejl.sk
