Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) nevyhovela podaným protestom prokurátora proti vymenovaniu dvoch členov Rady Fondu na podporu umenia (FPU). Argumentovala, že u kandidátov považovala podmienku odbornej praxe v trvaní najmenej piatich rokov v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu za splnenú.
Doplnené boli aj podklady preukazujúce odbornú prax. Prokurátor neplánuje podať správnu žalobu. Dôvodom je aj to, že nie je oprávnený skúmať, či je uvedená prax dostatočná. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.
„Postup by nebol účelný, pretože orgán verejnej správy dodatočne v konaní o protestoch prokurátora odstránil namietanú nezákonnosť a preukázal, že v čase vydávania opatrení o vymenovaní členov Rady FPU bola u oboch kandidátov splnená podmienka odbornej praxe,“ povedala Drobová.
Generálna prokuratúra podala 1. apríla dva protesty prokurátora proti opatreniam Šimkovičovej o vymenovaní dvoch členov Rady FPU. „Protesty prokurátora boli podané z dôvodu nepredloženia zákonom o fonde na podporu umenia vyžadovaných podkladov preukazujúcich splnenie podmienky najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, čím pri vymenovaní uvedených osôb do rady Fondu na podporu umenia nebolo zákonným spôsobom objektívne preukázané splnenie všetkých podmienok na vymenovanie do funkcie,“ priblížila Drobová.
Ministerka kultúry rozhodnutiami zo 7. mája podľa GP nevyhovela podaným protestom prokurátora. Poukázala pritom na skutočnosť, že u uvedených kandidátov na členov Rady FPU považovala podmienku odbornej praxe v trvaní najmenej piatich rokov v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu za splnenú.
V čase konania o protestoch prokurátora doplnili k obom členom rady podklady preukazujúce, že osoby už v čase vymenovania za členov uvedenú podmienku odbornej praxe spĺňali. „V danej súvislosti platí, že ak určitá prax spadá do oblasti, ktorá sa dotýka spoločenských vzťahov v oblasti umenia, kultúry či kreatívneho priemyslu, prokurátor nie je oprávnený skúmať otázku kvality a odbornosti jednotlivého kandidáta, respektíve či uvedená prax je dostatočná podľa predstáv konkrétnych subjektov,“ uviedla Drobová.
V prípade Šimkovičovej rozhodovania pri posudzovaní splnenia podmienky ide podľa GP o určitú mieru správnej úvahy, pričom zákon neurčuje dodatočné podmienky viažuce sa k uvedenej praxi. „S poukazom na uvedené skutočnosti nebude v posudzovaných prípadoch využité oprávnenie vo forme podania správnej žaloby prokurátora, pretože na uvedený postup nie sú splnené všetky podmienky predpokladané zákonom o prokuratúre,“ skonštatovala Drobová.