Brat slávneho českého herca: Jeden z najbrutálnejších eštebákov? Keď som sa dozvedel, čo robí...

Český herec Jaroslav Moučka († 86) bol rodákom zo Studené v okrese Jindřichův Hradec, ktorý sa k profesionálnemu divadlu dostal cez ochotníkov a ostrieľal sa najskôr v regionálnych divadelných súboroch v Jihlave, Kladne a Olomouci. Neskôr sa stal častým hosťom aj na striebornom plátne. Zahral si asi v siedmich desiatkach filmov rôznej kvality vrátane uznávaných prác českej kinematografie, ako napríklad Noc nevěsty režiséra Karla Kachyňu či Markéta Lazarová režiséra Františka Vláčila.

Objavil sa aj v kultových snímkach z konca 60. rokov ako Farářův konec režiséra Evalda Schorma alebo Světáci, ktorých nakrútil Zdeněk Podskalský. Podstatne známejší bol však vďaka účinkovaniu v televíznych produkciách vrátane seriálov ako napríklad Hříšní lidé města pražského, Sňatky z rozumu, Muž na radnici, Synové a dcery Jakuba skláře, Nemocnice na kraji města, Dynastie Nováků, Život na zámku a ďalších, ale predovšetkým v dobe poplatnej dietlovke Okres na severe.

Detskí diváci si ho budú spájať s celým radom rozprávkových postáv vrátane dabingu animovaných postavičiek, napríklad Fida z večerníčka Tip a Tap. Pamätnú kreáciu vytvoril v adaptácii Drdovej divadelnej hry Dalskabáty, hříšná ves a vôbec poslednú filmovú postavu v Troškovom rozprávkovom filme Z pekla štěstí (1998).

Herec, bol zarytým komunistom, no ideály sa mu rozpadli po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Vystúpil zo strany a zavrhol aj brata, ktorý bol jedným z najbrutálnejších vyšetrovateľom ŠtB v krajine. V Ruzyňskej väznici mal páchať na politických väzňoch množstvo ukrutností, vrátane týrania československej političky Milady Horákovej († 48), píše český denník Aha!

Keď podrobnosti o zverstvách brata vyšli na povrch, zasiahlo to Moučku ako máločo iné. „Mal som brata veľmi rád. Ale keď som sa dozvedel, čo robí... Prestal som s ním hovoriť. Bolo to ťažké životné rozhodnutie. Celé roky, keď bol hore, sa o nás nezaujímal,“ povedal ešte za života herec.

Moučka pochádzal z chudobných pomerov a bol od mladosti v KSČ, z ktorej vystúpil až v roku 1969 na protest proti sovietskej okupácii, aj keď neskôr musel kvôli profesijným dôvodom svoje stanovisko prehodnotiť. Posledné roky života ho sužovali zdravotné problémy, predovšetkým Parkinsonova choroba. Zomrel 26. decembra 2009 v Prahe.