Hevier odhalil pravdu o Haberovi: Všetkým nám liezol na nervy! Tieto slová ho zasiahli

Spisovateľ a textár Daniel Hevier má talent vyjadriť sa k svetu okolo seba nielen prostredníctvom kníh, ale aj piesňových textov, ktoré už desaťročia patria k slovenskej hudobnej klasike. Jeho texty prespievalo mnoho slovenských ikon, medzi ktoré patrí aj Paľo Habera. Pre denník Plus jeden deň si Hevier zaspomínal na slová, ktoré mu pred rokmi spevák povedal.

Známy spisovateľ si prednedávnom odniesol veľkú cenu SOZA za výrazný prínos k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry za rok 2024. Ceny SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského) sú jediným významným hudobným ocenením na Slovensku. Práve pri tejto príležitosti si zaspomínal na svoju minulosť.

Ocenenie si veľmi váži. "Naozaj som vďačný, lebo ide o cenu odborníkov, ale keďže viem, že naše piesne si ľudia spievajú na koncertoch, tak viem, že to nie je len názor odborníkov, ale páči sa to aj bežným ľuďom," povedal nadšene.

Na svojom konte má pieseň "Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár”, ktorá je jeho srdcovkou. "Mám jednu, ktorá nebola veľkým hitom, ale ľudia si ju pamätajú – volá sa "Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár". Ide o pieseň, ktorá vyjadruje mňa. Napísal som ju za 10 minút. Dostal som krásnu melódiu a okamžite mi začali naskakovať slová. Mám životné krédo: Mať kabát, ktorý nemusím prezliekať, mať kožu, s ktorou chodím na trh a mať tvár, ktorú nikdy nestratím," prezradil. Pieseň vyšla na albume Team 2 – Prichytený pri živote v roku 1989.

Spolupráca s Haberom nebola jednoduchá. "Paľo ešte kedysi prišiel do kapely Avion, kde som písal texty pre Fera Grigláka. Všetkým nám liezol na nervy, lebo sme boli so všetkým spokojní a on chcel stále niečo vylepšovať. Vtedy sme si ešte vykali. Potom sme sa postupne spoznávali. Som rád, že spolu tvoríme už približne 40 rokov – sme ako dvaja bratia – starší a mladší," povedal na jeho adresu.

Malo to prínos pre oboch. "Veľa som sa od neho naučil a hádam som mu aj ja niečo dal. Najviac ma dojal, keď raz povedal: To nie Dano je môj dvorný textár, to ja som jeho dvorný spevák! To ma vtedy naozaj potešilo a zasiahlo. Je to ocenenie medzi dvoma chlapmi, keď si poviete, že ten druhý človek je pre vás cenný a dôležitý," nechal sa počuť Hevier.

Občas si liezli na nervy. Mali ponorkovú chorobu? "Ponorku nie, skôr Titanic, že sme boli na rozbúrenom mori názorov. Bolo to najmä vtedy, keď sa mi nedarilo splniť jeho perfekcionistické požiadavky typu: tu potrebujem dĺžku, ale musí to byť dlhé á alebo dlhé é, aby som to mohol vyjadriť hlasom. Povedal som mu, Pali, to sa nedá otextovať," opísal, ako fungovali.

Aj Hevier občas pochyboval. "A niekedy najvydarenejšie texty a najkrajšie texty boli tie, o ktorých som si na začiatku myslel, že sa to nedá. Dokonca niektorých som sa musel aj vzdať, keď som mu povedal – Pali, ja to neviem, daj to niekomu inému. Lebo to jednoducho nedokážem," priznal, že aj on mal problémy.