Herečka Zdena Studenková o vzťahu vo vyššom veku: Problém nie je vek, ale... Odkaz osamelým dušiam

Herecké esá Zdena Studenková a Jozef Vajda sa snažia byť bližšie svojim fanúšikom. Nie každý má totiž možnosť vycestovať za nimi napríklad na niektoré z predstavení v Bratislave. Obaja síce účinkujú v projektoch, ktoré sa z času na čas objavia za hranicami hlavného mesta, ale nikdy to nie je ich spoločný herecký koncert. To sa zásadne zmenilo začiatkom februára. V nitrianskom Divadle Andreja Bagara mala premiéru hra od Érica Assousa s názvom Šťastie, v ktorej budú pravidelne každý mesiac účinkovať.

"Dve osamelé duše po jednej noci, ktorá mala zostať bez následkov. Za zatvorenými dverami sa rozbieha vzťahová komédia o potrebe blízkosti, strachu zo samoty a o šťastí, ktoré nemá vek ani dátum spotreby. O tom, že šťastie môže prísť aj vtedy, keď si myslíme, že už nemá zmysel čakať," lákajú na Šťastie tvorcovia. Producentom predstavenia, ktoré režisérsky zastrešil Michal Vajdička, je Studenkovej partner Braňo Kostka. S vokálnou skupinou Fragile sa postaral aj o hudbu. "Hlasy mužský a ženský sa striedajú na javisku v našich dialógoch aj v jeho autorskej hudbe, ktorá nádherne dotvára atmosféru," hovorí legendárka herečka, ktorá nám porozprávala o hľadaní lásky po päťdesiatke a o dôležitých kompromisoch vo vzťahoch.

Zdena Studenková má pri téme lásky v zrelom veku, ktorá je nosnou v divadelnej hre Šťastie, jasný názor. Schovávať sa pred citmi a strkať hlavu do piesku, "lebo čo by na to povedali susedia", by podľa nej nemalo byť bežnou praxou v spoločnosti. No, bohužiaľ, je. Zároveň nie každý je ochotný nechať si vliezť druhého človeka do svojej komfortnej zóny a vychodených cestičiek. "Päťdesiatka sama osebe nie je problém. Problémom je, keď po nej príde nutnosť zmeny spôsobu života, zmeny zaužívaných návykov či nevyhnutnosť kompromisov, ktoré sa vo vyššom veku robia ťažšie ako v mladosti. A partnerstvo je práve o kompromisoch," povedala pre Koktejl.sk hviezda jojkárskej šou Inkognito a dodala, aké to má podľa nej následky.

"Preto často vídame ľudí, a mne osobne sa zdá, že najmä ženy, ktoré v takýchto situáciách radšej rezignujú. Napriek tomu, že nie sú šťastné, povedia si, že najjednoduchšie bude zaťať zuby a nechať veci plynúť tak, ako sú. A to je nezmysel. Vždy si treba udržať nádej a do každého vzťahu treba ísť s tým, že by mal byť krásny a naplnený rovnako vo vyššom veku, ako keď mal človek tridsať," uviedla Studenková, ktorá kedysi na prahu štyridsiatky začala randiť s dvadsaťdvaročným mužom. Ich príbeh je verejnosti veľmi dobre známy. Borili sa aj s predsudkami okolia, ale napriek tomu, a možno aj vďaka tomu, sú v harmonickom partnerstve už vyše tridsať rokov.

Ani jeden z nich sa nesnaží vykresliť ich vzťah nereálne idylicky, pretože u každého za prahom občas zahrmí. Súznia však spolu a vedia, čo je dôležité, aby ho rozvíjalo. Studenková vysvetlila, ako nazerá napríklad na dôležitú tému slobody dvoch svojbytných osôb. "Samozrejme, každý človek túži po slobode. Ak sa však rozhodneme vstúpiť do vzťahu, nemôžeme očakávať, že budeme zároveň úplne slobodní. To sa jednoducho nedá, je to opäť o kompromisoch. Veci, ktoré pre nás pocit slobody reprezentujú, ako je napríklad cestovanie či rôzne koníčky, sa musíme naučiť uchopiť v rámci vzťahu so svojím partnerom. A keď sa nám to podarí, staneme sa dvomi ľuďmi, ktorí majú spoločné životné zážitky. A čo sú zážitky? Pocit slobody," hovorí Studenková.

"Skutočným šťastím je pre mňa to, že ešte stále žijem vo vzťahu, ktorý ma napĺňa a v ktorom viem, že som milovaná. Čo viac človek potrebuje k šťastiu?" pýta sa divadelná a filmová ikona. Zdena nešetrila slovami chvály ani na kolegu Jozefa Vajdu, s ktorým sa poznajú už od študentských čias. Ona mala vtedy devätnásť, on o rok menej. Je to teda polstoročná záležitosť a ich blízke priateľstvo je o to viac umocnené uveriteľnými výkonmi na divadelných doskách.

"Mám v ňom istotu, že keď mu poviem repliku, bude ju nielen počuť, ale bude na ňu aj reagovať s plným zainteresovaním. A to je na javisku to najdôležitejšie, aby dialóg nebol len odriekaním replík, ale pravdivým prežívaním. A presne táto súhra je to, čo v konečnom dôsledku odčíta a ocení aj divák," odkazuje Zdena Studenková.