Koktejl.sk
Vstúpi do miestnosti s jasným zámerom a sotva prekročí prah, zrazu sa spýta: „Prečo som sem prišiel?“ Dobrou správou je, že tento jav je celkom bežný a rozhodne neznamená začínajúcu stratu pamäti. Vedci mu dokonca dali názov efekt dverí (The Doorway Effect).
Tento jav bol prvýkrát zdokumentovaný na univerzite v Notre Dame v štúdii uverejnenej v Quarterly Journal of Experimental Psychology. Výskumníci pozorovali účastníkov, ktorí prenášali predmety v reálnom a virtuálnom prostredí, a skúmali, ako sa zmenila ich pamäť v rôznych podmienkach. Z výsledkov vyplýva, že účastníci najčastejšie zabudli, čo mali pri sebe alebo čo chceli urobiť hneď po tom, ako vošli dverami.
Tento efekt bol výraznejší, ako keď prešli rovnakú vzdialenosť v rámci jednej miestnosti. Odtiaľ pochádza termín hranica udalosti, ktorý opisuje, ako mozog rozdeľuje zážitky na epizódy. Dvere fungujú ako fyzická a psychologická hranica, ktorú mozog vníma ako koniec jednej udalosti a začiatok inej. Keď človek prekročí hranicu, mozog vyradí všetko, čo považuje za nepodstatné.
Ďalším dôvodom, prečo človek zabúda, čo chcel robiť, je strata vizuálnych záchytných bodov pri prechode z jedného priestoru do druhého. Keď si človek v hlave stanoví okamžitý cieľ, napríklad nabíjanie telefónu, mozog si túto úlohu spája s predmetmi, ktoré vidí okolo seba - napríklad s notebookom alebo stolom. Len čo vstúpi do inej miestnosti, mozog si začne vytvárať novú mentálnu mapu prostredia a hľadá niečo dôležité. Ak pôvodný kontext chýba, môže byť pre mozog ťažké vybaviť si cieľ.
Výskum tiež ukazuje, že ľudia s vysokou kognitívnou záťažou najčastejšie zabúdajú krátkodobé ciele, najmä pri prepínaní medzi úlohami. A nie je prekvapujúce, že nedostatok spánku tento problém ešte zhoršuje.
Neurovedci z Pensylvánskej univerzity potvrdili, že nedostatok spánku negatívne ovplyvňuje ukladanie aj vyvolávanie krátkodobých spomienok. Čím viac je teda človek unavený alebo emocionálne zaneprázdnený, tým je pravdepodobnejšie, že mozog zabudne, čo chcel po ceste urobiť.
Koktejl.sk
