Eurokomisárka Riberová obvinila Izrael z neľudského postupu: Situácia v Gaze jej pripomína genocídu

Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Riberová vo štvrtok ostro kritizovala izraelský postup vo vojne v Pásme Gazy. Vyhlásila, že spôsobovanie hladu, vytláčanie a zabíjanie Palestínčanov „veľmi pripomína“ genocídu. Podľa portálu Politico ide o jeden z najtvrdších prejavov kritiky Izraela zo strany Bruselu od začiatku bojov pred bezmála dvoma rokmi, informuje TASR.

• Teresa Riberová kritizovala izraelský postup v Pásme Gazy.
• Izrael podľa nej spôsobuje Palestínčanom utrpenie a genocídu.
• EÚ zatiaľ nepoužila termín genocída v oficiálnych vyjadreniach.
• Riberová navrhuje pozastaviť dohodu o pridružení s Izraelom.
• Zdôraznila potrebu morálneho a politického rozhodovania EÚ.

„Sme svedkami toho, ako je konkrétna populácia terčom útokov, je zabíjaná a odsúdená na smrť hladom. Konkrétna populácia je uzavretá v obmedzenom priestore, obyvateľstvo ostáva bez domovov, ktoré sú ničené, je bez jedla, vody alebo liekov – ku ktorým nemá prístup – a ľudia sú vystavení bombardovaniu a streľbe aj vtedy, keď sa pokúšajú dostať k humanitárnej pomoci. Chýba tu akákoľvek ľudskosť a povolení nie sú ani žiadni svedkovia,“ uviedla španielska eurokomisárka.

Ak nejde o genocídu, tak to veľmi pripomína jednotlivé prvky jej definície, skonštatovala Riberová v rozhovore pre Politico. Izrael na žiadosť Politica o vyjadrenie nereagoval. Opakovane však odmieta obvinenia z genocídy a tvrdí, že vedie vojnu v sebaobrane proti militantnému hnutiu Hamas, ktoré podľa neho využíva civilistov v Pásme Gazy ako ľudské štíty a naďalej zadržiava rukojemníkov unesených počas útoku zo 7. októbra 2023.

Európska komisia ako inštitúcia pojem 'genocída' v súvislosti s izraelskými operáciami zatiaľ nepoužila, pripomína portál. V posledných týždňoch však niektoré štáty dvadsaťsedmičky zaujali proti Izraelu tvrdší postoj – reagovali tak na varovania pred hladomorom, útoky na miesta distribúcie potravín či vyhrážky ďalšej eskalácie zo strany izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Kritici postupu Izraela, ako napríklad Riberová, sú však podľa Politica frustrovaní z toho, že Európska únia neprijíma konkrétne kroky s cieľom prinútiť Netanjahua a Hamas dohodnúť sa na prímerí. Viaceré štáty vrátane Nemecka či Talianska blokujú aj miernejšie návrhy – napríklad pozastavenie časti výskumnej spolupráce s Izraelom. Riberová pritom navrhuje pozastaviť dohodu o pridružení medzi EÚ a Izraelom, ktorá je základom obchodných a hospodárskych vzťahov medzi oboma stranami.

Ďalšia stagnácia v politickom rozhodovaní by podľa eurokomisárky znamenala nielen pokračovanie utrpenia Palestínčanov v Pásme Gazy, ale aj oslabenie morálnych a politických základov EÚ. „Takáto paralýza len živí sklamanie a vytvára živnú pôdu pre cynizmus a populizmus. Musíme ukázať, že Európa nie je len súbor inštitúcií, ale politický a morálny projekt s odvahou reagovať, keď sú v ohrození ľudské životy,“ poznamenala.