Šťastie v práci, ale opak v súkromí? Nová ministerka kultúry Martina Šimkovičová (52) si zo svojho prvého manželstva odniesla dcéru Petru (32), ktorá je už 6 rokov šťastne vydatá, informuje Nový Čas. Len minulý mesiac sa jej narodila dcérka a z ministerky urobila babičku.

V roku 2017, keď sa Petra išla vydávať, sa podľa denníka prevalil rozvod Šimkovičovej s jej druhým manželom Igorom. Dvojica bola spolu od roku 2000 a mali spoločného syna Marka a dcéru Sofiu. Všetko sa začalo rúcať, keď exmanžel vyrukoval so slovami o možnej nevere exmoderátorky a podal žiadosť o rozvod.

Špekulovalo sa o jej blízkosti s moderátorom internetovej televízie Petrom Kotlárom, momentálne sú obaja v parlamente za SNS. "Približne dva roky chodí manželka do Martina do školy a je pravdepodobné, že sa stretli tam," uviedol pred rokmi Novému Času Šimkovič.

Rozvod mal prebehnúť v roku 2019. "Vraj mi zostal dom. Zabudol podotknúť, že s ťarchou 360-tisíc, s ďalšími nákladmi, ktoré žena nemá šancu finančne uniesť. Vzal mi auto. A to naozaj nepríjemným spôsobom," uviedla zase politička o vile v rakúskom Prellenkirchene pre Plus 7 dní. Keď ju predala, presťahovala sa aj s deťmi do nájomného domu v rakúskej dedine Kittsee.

Narodila sa 29. augusta 1971 v Modre. Vyštudovaná pedagogička nastúpila koncom 90. rokov na miesto moderátorky športového spravodajstva v súkromnej TV Markíza. Postupne sa prepracovala na moderátorku hlavného večerného spravodajstva.

V Markíze pôsobila takmer 18 rokov až do roku 2015, keď odišla z televízie pre statusy o utečencoch. V posledných rokoch vystupovala hlavne ako moderátorka na obrazovkách alternatívnej internetovej televízie TV Slovan.

Vo voľbách 5. marca 2016 sa dostala do parlamentu na kandidátke novej strany Borisa Kollára Sme rodina. Začiatkom júna 2016 ju však hnutie Sme rodina spolu s ďalšími dvoma poslancami zo svojho klubu vylúčilo. V NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a necelé tri mesiace po nastúpení do parlamentu bola členkou Výboru NR SR pre európske záležitosti.

V roku 2019 neúspešne kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu ako líderka kandidátnej listiny mimoparlamentnej strany Starostovia a nezávislí kandidáti. Vo februári 2020 viedla v parlamentných voľbách kandidátku strany Hlas ľudu, ktorá sa však do parlamentu nedostala. V predčasných septembrových voľbách v roku 2023 kandidovala za SNS.