Vedci varujú pred príznakmi počas spánku: Pozor na zlé sny a nočné mory!

Priemerný človek strávi 26 rokov svojho života spánkom. Prečo teda vieme tak málo o tom, čo sa deje počas spánku a čo nám to môže povedať o našom zdraví? Všetci vieme, že spánok je pre naše telo a myseľ životne dôležitý, píše denník The Sun.

Lekári uvádzajú, že zlepšuje úroveň koncentrácie, upevňuje spomienky, pomáha udržiavať zdravú hmotnosť, udržiava silný imunitný systém, posilňuje duševné zdravie a znižuje stres. Ale aký vplyv má to, čo sa počas tohto obdobia odohráva v našej hlave?

Vedci tvrdia, že sny sú ukazovateľom zdravého mozgu. Problémom sú ale časté zlé sny alebo nočné mory, ktoré môžu s pribúdajúcim vekom znamenať zvýšené riziko demencie. "Prvýkrát sme dokázali, že znepokojujúce sny alebo nočné mory môžu súvisieť s rizikom demencie a zhoršovaním kognitívnych funkcií," povedal Dr. Abidemi Otaiku z Centra pre zdravie ľudského mozgu Birminghamskej univerzity.

"Je to dôležité, pretože existuje len málo ukazovateľov rizika demencie, ktoré možno identifikovať už v strednom veku. Hoci je potrebné vykonať viac testov na potvrdenie týchto súvislostí, veríme, že zlé sny by mohli byť užitočným spôsobom na identifikáciu osôb s vysokým rizikom vzniku demencie," vysvetlil.

Jeho tím skúmal údaje z troch veľkých amerických štúdií o zdraví a starnutí. Išlo o 600 ľudí vo veku 35 až 64 rokov, ktorí boli sledovaní v priemere deväť rokov a 2600 ľudí vo veku 79 rokov a viac, ktorí boli sledovaní päť rokov.

Všetci účastníci boli na začiatku štúdie bez demencie a vyplnili dotazníky o tom, ako často sa im snívajú zlé sny a nočné mory. Tieto údaje sa porovnávali s výsledkami testov merajúcich ich kognitívne funkcie, napríklad schopnosť vybaviť si slová alebo počítať dozadu na začiatku a na konci obdobia štúdie.

Výskumníci zistili, že tí, ktorí častejšie mávali zlé sny a nočné mory, mali vyššiu pravdepodobnosť, že im bude v starobe diagnostikovaná demencia. U účastníkov v strednom veku, ktorí mali nočné mory každý týždeň, bola štyrikrát vyššia pravdepodobnosť, že v nasledujúcom desaťročí dôjde k zhoršeniu kognitívnych funkcií.

A u tých zo staršej skupiny bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaná demencia. Táto súvislosť bola oveľa silnejšia u mužov ako u žien. Starší muži, ktorí mali každý týždeň nočné mory, mali päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie ochorenie, ktoré spôsobuje mozgovú porážku, ako tí, ktorí neuviedli žiadne zlé sny. U žien bol tento nárast 41-percentný.

"Celkovo tieto výsledky naznačujú, že časté nočné mory môžu byť jedným z prvých príznakov demencie, ktorá môže predchádzať rozvoju problémov s pamäťou a myslením o niekoľko rokov alebo dokonca desaťročí, najmä u mužov,“ napísal doktor Otaiku v časopise The Conversation.

Vedci v Číne sledovali spánkové návyky a prípady demencie u 2 000 mužov a žien počas štyroch rokov. Zistili, že riziko demencie bolo o 69 % vyššie u tých, ktorí spali viac ako osem hodín denne, v porovnaní s ľuďmi, ktorí spali sedem až osem hodín. Riziko bolo tiež dvakrát vyššie u účastníkov, ktorí išli spať pred 21. hodinou v porovnaní s 22. hodinou alebo neskôr.

Vedci z Birminghamskej univerzity zistili, že u detí, ktorým sa pravidelne snívali zlé sny a nočné mory vo veku od 7 do 11 rokov, bola takmer dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich do 50 rokov vyvinie kognitívna porucha, ktorá je základným znakom demencie. Okrem toho mali až sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že im v tom istom veku diagnostikujú Parkinsonovu chorobu.

Tieto údaje sú alarmujúce. Doktor Otaiku však objasňuje, že opakujúce sa nočné mory sú v skutočnosti liečiteľné a lieky preukázateľne znižujú hromadenie abnormálnych proteínov spojených s Alzheimerovou chorobou.

"Výskum by mohol nielen pomôcť objasniť vzťah medzi demenciou a snami, ale poskytnúť nové možnosti včasnej diagnostiky, no môže tiež vrhnúť nové svetlo na povahu a funkciu záhadného javu, ktorý nazývame snívanie," dodal. Nočné mory alebo iné problémy so spánkom môžu byť včasným varovným signálom, ale existuje mnoho ďalších "červených vlajok", na ktoré si treba dávať pozor.

Toto sú najčastejšie príznaky:

• zmeny pamäti (napr. časté zabúdanie alebo problémy s uchovaním nových informácií)
• ťažkosti pri vykonávaní známych úloh (napr. zabúdanie na typické rutinné činnosti, ako je príprava jedla alebo obliekanie)
• zmeny v jazyku a komunikácii (napr. zabúdanie slov alebo používanie slov, ktoré sa nehodia do rozhovoru)
• dezorientácia v čase a priestore (napr. nevedieť, ktorý je deň v týždni, alebo sa stratiť na známom mieste)
• zhoršený úsudok (napr. nerozpoznanie niečoho, čo by mohlo byť nebezpečné)
• problémy s abstraktným myslením (napr. problémy s chápaním čísel alebo symbolov)
• nesprávne umiestňovanie vecí (napr. ukladanie vecí na miesta, kde by nemali byť)
• zmeny nálady, osobnosti a správania (napr. plačlivosť alebo rozrušenie bez zjavného dôvodu).
• strata iniciatívy (napr. strata záujmu o priateľov, rodinu a koníčky)
• problémy s chápaním vizuálnych a priestorových informácií (napr. problémy s orientáciou v novom prostredí alebo s umiestňovaním predmetov na stôl)