Koktejl.sk
Ministri vnútra členských krajín Európskej únie schválili vstup Chorvátska do schengenského priestoru. Cestujúci zo Slovenska a ďalších častí zóny voľného pohybu budú môcť do Chorvátska docestovať bez hraničných kontrol od začiatku budúceho roka.
Naopak, na prijatí Rumunska a Bulharska sa ministri nezhodli, potvrdili médiám účastníci rokovaní. Predstavitelia Rumunska a Bulharska uviedli, že sú rozhodnutím ministrov sklamaní.
"Chorvátsko získalo jednomyseľnú podporu Rady pre vnútorné veci a spravodlivosť, 1. januára 2023 sa stávame členom Schengenu," reagoval na Twitteri chorvátsky premiér Andrej Plenković. Európsky bezhraničný priestor sa rozrastá po viac ako desiatich rokoch, ako posledné sa v roku 2011 pripojilo Lichtenštajnsko.
Chorvátsko sa prijatia dočkalo tri roky po tom, ako Európska komisia prvýkrát vyhodnotila, že krajina spĺňa podmienky na vstup do zóny bez klasických hraníc. Ten sa nakoniec stane skutočnosťou súčasne s ďalším významným krokom v európskej integrácii krajiny, teda prijatím eura. Zavedenie spoločnej meny v Chorvátsku odsúhlasili ministri financií v júli.
Teraz je jasné, že od 1. januára nastane aj uvoľnenie kontrol na chorvátskych hraniciach so Slovinskom a Maďarskom. Kontroly nebudú musieť absolvovať ani ľudia prichádzajúci z iných schengenských krajín po mori. Pri letoch do Chorvátska potom kontroly odpadnú ku koncu marca, keďže tento krok je tradične zviazaný so striedaním zimného a letného času.
"Samozrejme pre českých občanov, pre ktorých je Chorvátsko tou najobľúbenejšou letnou destináciou, to znamená veľkú úľavu, znamená to cestovanie bez pasu, znamená to cestovanie bez hraničných kontrol," povedal novinárom v Bruseli český minister vnútra Vít Rakúšan. Rozšírenie Schengenu o Chorvátsko označil za jednu z hlavných priorít končiaceho českého predsedníctva v Rade EÚ.
Balkánska krajina sa stane 27. členom schengenského priestoru, ktorý aktuálne tvorí 22 štátov EÚ a štyri mimoúnijné krajiny: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Pripojenie k Schengenu je pre členské štáty EÚ povinnosťou, pričom vstup novej krajiny vyžaduje jednomyseľný súhlas štátov únie, ktoré už súčasťou priestoru sú. Túto podporu na rokovaní nezískali Rumunsko a Bulharsko, ktoré podľa komisie spĺňajú potrebné podmienky už viac ako desať rokov.
"Klamala by som vám, keby som vám nepovedala, že som tiež sklamaná," povedala médiám eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johansson. Dodala že, Rumunsko malo podporu všetkých členských štátov okrem jedného, Bulharsko nemalo podporu dvoch krajín.
Rumunský premiér Nicolae Ciuca dal najavo, že ho chýbajúca podpora pre vstup jeho krajiny do Schengenu sklamala. Povedal, že Rumunsko sa bude naďalej o prijatie do priestoru bez hraničných kontrol usilovať. Podobne sa vyjadril aj bulharský minister zahraničia Nikolaj Milkov.
V posledných dňoch proti vstupu Bulharska vystupovalo Holandsko, Rakúsko dávalo najavo nesúhlas v oboch prípadoch. Rumunský premiér Ciuca povedal, že "neflexibilnému postoju Rakúska nerozumie".
Viedeň svoje odmietnutie odôvodňuje tým, že cez Bulharsko aj Rumunsko vedú cesty, po ktorých prevádzači ľudí pašujú migrantov do Rakúska, prvej cieľovej krajiny na takzvanej balkánskej ceste. Rakúske ministerstvo vnútra tiež poukazuje na to, že Rumuni sú na štvrtom mieste medzi krajinami, odkiaľ pašeráci pochádzajú.
Podľa hlavného ekonóma Cyrrusu Víta Hradila plynulý prechod hraníc Chorvátsko pre turistov ešte viac zatraktívni. "Možno čakať aj mierne zosilnený záujem o nákup chorvátskych nehnuteľností Európanmi a čistejšiu ekonomickú spoluprácu medzi firmami a občanmi v slovinských, maďarských, talianskych a rakúskych regiónoch blízko hraníc," povedal Hradil.
Chorvátsku podľa neho prijatie do Schengenu prospeje aj ako ďalšia oficiálna pečiatka potvrdzujúca silu jeho verejných inštitúcií. "Na rozdiel od Bulharska a Rumunska, ktoré na prijatie čakajú podstatne dlhšie, sa Chorvátsko prezentuje ako vzorný štát, ktorý si dokáže dôsledne plniť svoje domáce úlohy. To ho robí v očiach ostatných krajín dôveryhodnejšou destináciou aj pre obchod či investície," dodal Hradil.
Turisti podľa analytika XTB Jiřího Tylečka ušetria palivo i čas, ktorý trávili na hraniciach. Neraz pritom vo vrcholnej sezóne išlo aj o niekoľko hodín. "Dôležité tiež je, že kontroly zmiznú ešte pred začiatkom letnej sezóny. Z hľadiska obchodnej bilancie bude krajina profitovať najmä z otvorenia hranice do Slovinska a Talianska. Do každej z týchto krajín smeruje 12 percent exportu krajiny," dodal.
Koktejl.sk
