Koktejl.sk
Od odchodu legendárneho slovenského speváka Miroslava „Mekyho“ Žbirku († 69) uplynuli 10. novembra už štyri roky. Jeho manželka Katarína poskytla platforme PubliQ rozhovor, v ktorom rozprávala o tom, ako jeho hudba žije ďalej a čo by jej manžel vo svojej tvorbe nikdy neurobil.
„Myslím si, že by asi nikdy neurobil nejakú komerčnú vec, ktorá by mu nesedela. Dostal množstvo ponúk k rôznym reklamám za veľké peniaze. Dostal množstvo ponúk k účinkovaniu na mítingoch politických strán za veľké peniaze. Po roku 1989 mi povedal, že máme demokraciu a nebude nič také robiť. To dodržal a vyjadroval sa spoločensky iba k veciam, ktoré už boli za hranou bežného politického boja,“ povedala.
„Kde sa už fakt ohrozila demokracia, sloboda slova, alebo to, čo sme mali pocit, že sme si po revolúcii vybudovali. V tom momente sa vyjadril, napríklad po vražde Jána Kuciaka sa k tomu vyjadroval skôr skladbami, väčšinou používal pesničku V slepých uličkách, ktorú hral v 89', keď sa chodilo po námestiach. Bol spoločensky angažovaný, ale nie politicky. To si myslím, že by neurobil. Rovnako ako komerčné veci. Radšej urobil reklamu na kníhkupectvo za málo peňazí, ale pretože to bolo pre knihy, ktoré mal rád a rád ich čítal,“ zakončila Žbirková.
Rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne, sa narodili traja synovia Jason, Tony a najmladší Miro, ktorý prišiel na svet 21. októbra 1952 v Bratislave. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, a tak dostal prezývku Meky, ktorá s ním išla celý život. Miro Žbirka, alebo aj slovenský Paul McCartney, začínal svoju úspešnú dráhu ako veľmi mladý.
Byť známym už v šestnástich rokoch bolo v tej dobe malým zázrakom a Meky tým zázrakom poctený bol. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali v legendárnom bratislavskom V-klube, ktorý bol centrom hudobného diania. Kto hral vo Véčku, ten bol v tejto spoločnosti uznávaným. Po účinkovaní s orchestrami Vlada Hronca a Gustava Offermanna obnovil v roku 1976 s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev.
V roku 1980 zo skupiny aj s Lacom Lučeničom odišiel. Ešte pred tým však nahral s Modusom v tom istom roku aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách. S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Druhú LP platňu Sezónne lásky (1982) nahral už s touto skupinou. Miro Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta. Rok nato si poradie vymenili.
V roku 1982 vyhral festival Kärtnten International v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách. O rok neskôr zvíťazil na Bratislavskej lýre so skladbou Nechodí. V tom čase vyšiel tretí album s názvom Roky a dni, po ňom vydal ďalšie albumy Nemoderný chalan, Chlapec z ulice, Zlomky poznania a K.O.
Z prvého manželstva má Miro Žbirka dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát, s manželkou Katkou majú dcéru Lindu a syna Davida. Manželka mu robila aj manažérku. V 90. rokoch bol naďalej úspešný, čo potvrdzujú albumy Samozrejmý svet z roku 1994 a Mekky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album. Za roky 2002, 2004 a 2005 bol slovenským zlatým slávikom.
Koktejl.sk
