Takáč po zasadnutí ministrov v Bruseli: EÚ musí pružnejšie reagovať na krízy ako SLAK!

Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale aj epidémia slintačky a krívačky (SLAK) či stav poľnohospodárstva na Ukrajine a jeho vplyv na EÚ, patria k hlavným bodom pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli. Uviedol to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč po zasadnutí ministrov, informuje spravodajca TASR. Minister zdôraznil, že veľa sa hovorilo o vízii spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027.

„Úplne odmietame, a vystúpili k tomu viacerí ministri, zlučovanie zdrojov s nejakými inými eurofondami. Po 60 rokov poľnohospodárske fondy boli vždy samostatné. Boli aj protesty poľnohospodárov k tomuto. Ak by došlo k zlúčeniu eurofondov, došlo by aj k zobratiu finančných prostriedkov, čo nemôžeme dopustiť. Treba zachovať samostatnosť eurofondov a prvý aj druhý pilier tak, ako to bolo doteraz,“ uviedol Takáč.

Minister opätovne otvoril otázku konvergencie, vyrovnávania platieb poľnohospodárov, keď upozornil, že Slovensko 20 rokov po vstupe do EÚ nedosahuje priemer platieb, ktorý majú farmári z krajín západnej Európy a je niekde na úrovni 80 % tohto priemeru. Nespokojnosť vyjadril aj čo sa týka cielenej podpory pre poľnohospodárov a ich rozdeľovania na malých a veľkých farmárov, pričom sa prihovoril za zohľadnenie rozmanitosti členských krajín a ich agrosektorov, čo sa týka aj Slovenska.

„Riešili sme aj otázku zjednodušovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde sme vďační Európskej komisii za snahy, aby poľnohospodár nebol úradníkom, aby nebola prehnaná byrokracia, aby podklady, ktoré majú predkladať, boli rýchlejšie a jednoduchšie,“ vysvetlil Takáč.

Podľa jeho slov niektoré členské krajiny predložili na rokovanie aj tému zalesňovania, ktorá vychádza zo stratégie eurokomisie. Dodal, že ak niektoré štáty s tým majú problémy, Slovensko už má pripravenú legislatívu a navyšuje počet zamestnancov, ale podporilo tie krajiny, ktoré žiadajú zjednodušenie celého procesu.

Spolu s českým rezortným kolegom poukázal na problematiku zákazu používania olova pri rybolove a v poľovníctve v EÚ. Podľa neho tento zákaz rybárom zvýši náklady a následne ceny ich úlovkov a poľovníkom sťaží ich činnosť, čo sa môže ukázať ako škodlivé napríklad pri odstrele divokej zveri šíriacej africký mor ošípaných.

Bod, na ktorý osobitne Takáč v Bruseli upozornil, bola epidémia slintačky a krívačky. Podotkol, že v prípade takýchto kríz, na ktoré nikto nie je pripravený, by eurokomisia mala jednoduchšie a rýchlejšie kompenzovať poškodených chovateľov.

„Na Slovensku bolo postihnutých okolo 8000 kusov dobytka, viac-menej to boli dojnice. Je to výpadok asi šesť percent dojníc na Slovensku, nehovoriac o genofonde, ktorý sme budovali po desiatky rokov,“ opísal situáciu. Súčasný stav odškodnenia považuje za „strašne pomalý“ a dodal, že nie je zatiaľ jasné, do akej výšky budú slovenskí poľnohospodári odškodnení z fondov EÚ okrem pomoci cez štátny rozpočet.

Takáč podporil návrh Maďarska, aby sa očkovaním zvierat dalo predchádzať slintačke a krívačke a odkázal, že rýchle konanie Slovenska zabránilo, aby sa táto epidémia preniesla do zvyšku Európy a spôsobila jej veľké škody.