Koktejl.sk
Pápež Lev XIV. v stredu vo svojej kázni v barcelonskej bazilike Sagrada Família vyhlásil, že kresťania sa nemôžu považovať za veriacich, ak „podporujú vojnu.“ Podľa agentúry AFP to bola pápežova nepriama narážka na administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
V kázni sa Lev zmienil aj o migrácii, keď povedal, že kresťania nemôžu „opúšťať..tých, ktorí utekajú pred biedou,“ píše TASR. „Nemôžeme veriť v Ježiša a podporovať vojnu. Nemôžeme veriť v Ježiša a zabíjať nevinných,“ zdôraznil pápež pred tisíckami veriacich vrátane španielskeho kráľa Filipa VI. a kráľovnej Letizie. Prítomný bol aj premiér Pedro Sánchez a členovia španielskej i katalánskej vlády. Slovné spojenie „spravodlivá vojna“, ktoré používa Washington v súvislosti s konfliktom s Iránom, označil pápež za „zastarané“.
AFP pripomenula, že Trumpova administratíva opakovane obhajuje útok na Irán ako snahu zabrániť tejto krajine vyvinúť a vyrobiť jadrové zbrane. Americký viceprezident J. D. Vance, ktorý pred časom konvertoval na katolicizmus, tento koncept „spravodlivej vojny“ podporuje. Pápeža vyzval, aby bol pri teologických vyjadreniach opatrný.
Pápež Lev XIV. sa dlhodobo stavia kriticky k vojne na Blízkom východe a vyzýva aj na dôstojné prijímanie migrantov a ich integráciu. V apríli označil Trumpove hrozby voči Iránu za „skutočne neprijateľné“ a vyzval Američanov, aby vyvinuli na svojich zákonodarcov tlak, aby „pracovali pre mier“. Trump pápeža opakovane kritizoval ako „slabého v otázkach kriminality a hrozného v zahraničnej politike“, na čo Lev reagoval, že má „morálnu povinnosť ozvať sa“.
V nedávnom rozhovore Trump pápeža opäť kritizoval a tvrdil, že Lev si myslí, že „je v poriadku, aby Irán mal jadrovú zbraň“. Na otázky o týchto vyjadreniach Lev uviedol, že poslaním katolíckej cirkvi je „hlásať mier“ a evanjelium. Dodal, že ak ho niekto chce kritizovať za jeho slová, má tak robiť „pravdivo“.
Lev XIV. pred omšou zavítal v krypte baziliky k hrobu katalánskeho architekta a tvorcu tejto monumentálnej stavby Antoniho Gaudího, od ktorého smrti v utorok uplynulo presne sto rokov. Gaudí bol v apríli 2025 Vatikánom vyhlásený za ctihodného. Pápež František, ktorý svojím dekrétom uznal Gaudího „hrdinské cnosti“, tým otvoril cestu k jeho možnému blahorečeniu, avšak pod podmienkou uznania aspoň jedného zázraku.
Ako informoval web La Croix, po omši nasledovalo požehnanie Veže Ježiša Krista. Príslušný text pápež predniesol v katalánčine. Táto veža je dominantou chrámu a s celkovou výškou 172,5 metra je najvyššou kostolnou vežou na svete. Samotnú baziliku pred 16 rokmi vysvätil vtedajší pápež Benedikt XVI., ktorý jej vtedy aj prepožičal titul basilica minor.
Pápež Lev XIV. v stredu dopoludnia zavítal do väzenského zariadenia Brians 1, kde si vypočul svedectvo dvoch ľudí vo výkone trestu a väzenského kaplána. V príhovore zdôraznil, že Božia láska stojí nad každým ľudským previnením a neprestáva dávať človeku novú šancu na zmenu zmýšľania. „Boh ťa miluje takého, aký si, ale sníva o tvojom lepšom ja,“ pripomenul každému z prítomných.
Z Barcelony sa pápež vydal do benediktínskeho opátstva na vrchu Montserrat, ktoré nedávno oslávilo 1000 rokov od svojho založenia. Lev XIV. v príhovore označil toto miesto za „maják západnej kresťanskej kultúry“, pomodlil sa so zhromaždenými veriacimi modlitbu ruženca a stretol sa s mníšskou komunitou.
V krátkom príhovore vyzval veriacich, aby sa vyhýbali agresivite a nepriateľstvu v slovách i skutkoch. Zdôraznil, že ľudia by sa mali zbaviť postojov, ktoré vedú k uzatváraniu sa voči druhým, a namiesto toho pestovať otvorenosť, pokoj a vzájomný rešpekt. Zároveň poďakoval prítomným za ich vieru a účasť.
V opátstve sa nachádza aj socha Panny Márie z Montserratu, známa ako La Moreneta, ktorú v roku 1881 pápež Lev XIII. vyhlásil za patrónku Katalánska. V rámci svojej návštevy v Španielsku pápež vo štvrtok odcestuje na Kanárske ostrovy, kde okrem omší a prijatia duchovných absolvuje aj stretnutia s migrantmi a zástupcami organizácií, ktoré im pomáhajú pri integrácii. Do Ríma sa vráti v piatok.
Koktejl.sk
