Koktejl.sk
Podľa analýzy prestížneho vedeckého časopisu Lancet sužovalo 48-percent zemského povrchu v minulom roku najmenej jeden mesiac extrémne sucho. To je teda trikrát viac, než bolo bežné v 80. rokoch, keď také sucho trápilo 15 % povrchu planéty. Takmer tretina sveta zažila v roku 2023 extrémne sucho po dobu troch mesiacov alebo dlhšie. V 80. rokoch minulého storočia to bolo v priemere iba päť percent zemskej súše.
Nová štúdia ponúka niektoré z najaktuálnejších celosvetových údajov o suchu a ukazuje, ako sa zrýchľuje. Sucho a následné extrémne povodne predstavujú bezprostredné riziko pre vodu a hygienu, potravinovú bezpečnosť a verejné zdravie a môžu ovplyvniť dodávky energie, dopravnej siete a hospodárstva. Príčiny jednotlivých súch sú komplikované, pretože dostupnosť vody ovplyvňuje množstvo rôznych faktorov, od prirodzených poveternostných javov až po spôsob, akým ľudia využívajú pôdu.
Klimatická zmena však mení globálne vzorce zrážok, takže niektoré regióny sú náchylnejšie k suchu. Jeho nárast bol obzvlášť závažný v Južnej Amerike, na Strednom východe a v takzvanom africkom rohu. Klimatické zmeny tiež menia vzorce zrážok. Ako sa oceány ohrievajú, viac vody sa vyparuje do vzduchu. Vzduch sa tiež ohrieva, čo znamená, že pojme viac vlhkosti. Keď sa táto vlhkosť presunie nad pevninu alebo sa zhromaždí do búrky, vedie to k intenzívnejšiemu dažďu. Autori správy Lancet Countdown zistili, že dopady zmeny klímy na zdravie dosahujú rekordnú úroveň.
Sucho vlani vystavilo nedostatku potravín o 151 miliónov ľudí viac ako v 90. rokoch 20. storočia, čo prispelo k podvýžive. Úmrtia súvisiace s horúčavou u osôb nad 65 rokov tiež vzrástla o 167 % v porovnaní s 90. rokmi. „Klíma sa rýchlo mení. Mení sa na podmienky, na ktoré nie sme zvyknutí a na ktoré sme nenavrhli naše systémy tak, aby fungovali,“ varovala v rozhovore pre BBC výkonná riaditeľka Lancet Countdown Marina Romanell.
Koktejl.sk
