Herec Peter Debnár bol v 70. a 80. rokoch jedným z najobľúbenejších a najviac obsadzovaných umelcov. Po tom, čo v roku 1994 dostal ťažkú mozgovo-cievnu príhodu a na celú ľavú stranu tela ochrnul, sa jeho život obrátil naruby, píše týždenník Plus 7 dní.
Späť na nohy sa dostal len vďaka optimizmu, milovaného herectva sa však napriek všetkému úsiliu musel vzdať. Navždy mu totiž ostala nefunkčná ruka, preto musel odísť do invalidného dôchodku.
„Mal som 52 rokov, rýchle životné tempo a zrazu nič. Dni plné prázdnoty. Veľkou oporou mi vtedy bola rodina, manželka Magdaléna a dve dcéry Katka a Zuzka,“ hovoril v rozhovore pre PLUS 7 DNÍ v roku 1999. V roku 2003 ho režisér Peter Krištúfek obsadil do malej úlohy vo filme Dlhá krátka noc. Po premiére v nasledujúcom roku Peter Debnár zomrel.
V jednom z rozhovorov pre týždenník sa vrátil do obdobia svojich začiatkov. „Ak mám byť úprimný, talent sa odhadnúť nedá. To jednoducho nie je možné. Mňa napríklad nezobrali na VŠMU, pretože mám vraj maďarské „a“. Julovi Satinskému zas povedali, že má nepohyblivú hornú peru. Vyhodili aj Lasicu. Tvrdili mu, že má choré hlasivky. Vraj hneď po promócii by z neho bol invalid bez hlasu,“ prekvapil herec.
V čase najväčšej slávy bol na roztrhanie, ale po odchode do invalidného dôchodku živoril. Jeho suma ho úprimne šokovala.
„Predstavte si, že pri vymeriavaní invalidného dôchodku mi oznámili, že nemám odpracované roky. Nemali žiaden doklad o tom, že som bol zamestnaný v Divadle poézie ani v činohre Divadla Korzo. Skončilo to tak, že som musel použiť svedectvo minimálne dvoch ľudí. Celý život som z každej zarobenej stokoruny odvádzal minimálne 22 korún daň. Z toho, čo som zarobil, som štátu na daniach odviedol státisíce korún, no na mojej penzii sa to neodrazilo. Dali mi toľko, ako človeku, ktorý možno nikdy nerobil – 5150 korún,“ prezradil zdrvujúcu sumu slovenský herec.