Kráľ z Arabely navštívil kamaráta v nemocnici, z toho, čo zbadal, mal traumu: O 3 mesiace spáchal samovraždu!

Český herec Vlastimil Brodský († 81) vynikal civilným, melancholickým, no napriek tomu humorným hereckým prejavom. Rovnako presvedčivo, s nadhľadom a príznačnou sebairóniou vedel o svojej práci a živote rozprávať či písať. „Bróďa“, ako ho prezývali kamaráti a kolegovia, bol známy svojimi úvahami o smrti či o chorobách, no nikomu nenapadlo, že si raz dobrovoľne vezme život. Podľa webu Médium.cz ho k tomuto kroku primäl pohľad na kolegu Miroslava Horníčka († 84), ktorý sa po cievnej mozgovej príhode do normálneho života už nevrátil.

Horníček bol po porážke v roku 2001 dlho hospitalizovaný a jeho zdravotné problémy sa odvtedy iba zhoršovali. Hereckí kolegovia na neho zabudli a navštevovala ho iba Stella Zázvorková, ktorá jeden deň vzala so sebou Brodského. To bola osudová chyba. Ten sa z Horníčkovho stavu úplne vydesil. „Kam sa podel jeho intelekt? Tá iskra, ten talent! Veď on sa ani nemôže zabiť,“ mal šokovane vyhlásiť.

Aj keď sa o Brodskom tradovalo, že sa smrti bojí, nebola to pravda, bál sa dlhého, pozvoľného umierania, ktoré práve videl na návšteve svojho priateľa. Ten pocit ho natoľko traumatizoval, že uvažoval o tom ukončiť svoj život, čo nakoniec o tri mesiace potom urobil, zastrelil sa na svojej chalupe v Slunečnej. Iróniou osudu sa pri pitve ukázalo, že bol v podstate zdravý a mohol žiť ešte dlho.

Vlastimil Brodský sa narodil 15. decembra 1920 v Hrušove nad Odrou (dnes súčasť Ostravy) do úradníckej rodiny. Hoci boli jeho rodičia zanietenými ochotníkmi, ich jediný syn mal k divadlu rezervovaný vzťah – aj preto, že nerád recitoval na verejnosti. Situácia sa zmenila, keď sa rodina presťahovala do Prahy.

Bavil ho tanec, obdivoval Freda Astaira, naučil sa stepovať a ako stredoškolák tancoval v nočných baroch. Divadlo obdivoval ako divák, kým neobjavil inzerát v Českom slove z októbra 1939. V ňom režisér E. F. Burian hľadal mladých elévov do svojho súboru D40. Brodský bol prijatý, navyše sa mu podarilo zmaturovať, hoci sa označoval za zlého študenta. Vystriedal niekoľko súborov, napokon väčšinu svojej hereckej dráhy strávil vo Vinohradskom divadle (1948–1984).

red kamerou sa mihol prvý raz v roku 1937 vo filme Svět patří nám, ktorý s dvojicou Voskovec a Werich nakrútil Martin Frič. Po vojne hrával zväčša epizódne úlohy, výraznejšie herecké príležitosti mu ponúkol rok 1958. Frič ho obsadil do filmu Dnes naposled, Jan Krejčík mu zveril úlohu nedbanlivého bankového úradníka Šemberu v poviedkovom filme O věcech nadpřirozených nakrútenom podľa próz Karla Čapka. Zaujal aj ako večný kritik inžinier Pokorný v satirickej snímke Tři přání režisérskej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos.

Kastelána si Brodský zahral v komédii Kam čert nemůže, ktorú v roku 1959 nakrútil Zdeněk Podskalský – a ten istý režisér ho obsadil o šesť rokov neskôr opäť do kastelánskej úlohy vo veselohre Bílá Paní. V roku 1964 nakrútil Jiří Krejčík film Čintamani a podvodník opäť podľa Karla Čapka. Brodský v ňom hral policajného vyšetrovateľa, ktorý noblesne a s citom zatýka sobášneho podvodníka v podaní Jiřího Sováka. Herecká dvojica Brodský a Sovák mimochodom fungovala vždy skvele a objavila sa vo filmoch veľakrát.

Nezabudnuteľné herecké kreácie vytvoril Brodský v hororovej komédii Ztracená tvář a v snímke Ostře sledované vlaky, ktorá mladému režisérovi Jiřímu Menzlovi vyniesla sošku Oscara za najlepší zahraničný film. V tom istom roku Podskalský v rozmarnej komédii Ženu ani květinou neuhodíš ponúkol Brodskému hlavnú rolu notorického sukničkára.

Nasledovali úspešné filmy Rozmarné léto, či trpká snímka Evalda Schorma Farářův konec. V roku 1969 opäť Menzl obsadil Brodského do roly filozofujúceho profesora vo filme Skřivánci na niti. A napokon v tom istom roku sa trojica Vlastimil Brodský, Jiří Sovák a Jan Libíček zaskvela v Podskalského nezabudnuteľnej komédii Světáci.

Práve Podskalský mu po kriminálnej komédii Ďábelské líbanky ponúkol rolu, ktorú Vlastimil Brodský považoval za veľkú výzvu – vo filme Noc na Karlštejne stvárnil samotného panovníka Karla IV. V roku 1974 si zahral vo „vzťahovej“ komédii Hodíme sa k sobě, drahoušku.

Zažiaril aj v dramatickom žánri – úloha v nemeckom filme Jakob, der Lügner (Jakub klamár) režiséra Franka Beyera mu vyniesla cenu strieborného medveďa na Berlinale v roku 1975 za najlepší mužský herecký výkon. Zabudnúť nemožno ani na komédie Oldřicha Lipského Ať žijí duchové a Tajemství hradu v Karpatech.

V tom čase Brodskému pridávali na popularite aj úlohy v seriáloch, napr. Pan Tau, Arabela, či Návštevníci, kde stvárnil postavu ľudového mudrlanta a čudáka Drchlíka. Za zmienku stoja Brodského herecké výkony v snímkach, ktoré podľa scenárov Zdeňka Svěráka nakrútil František Filip – Případ Platfus a trpká komédia Utopím si ho sám. Medzi jeho posledné filmy patrí Babí léto. Snímka Vladimíra Michálka z roku 2001 získala štyroch Českých levov – z toho tri za herecké výkony Stelly Zázvorkovej, Stanislava Zindulku a Vlastimila Brodského.

Bol držiteľom viacerých ocenení - napr. Ceny československého rozhlasu (1981), s ktorým dlhodobo a rád spolupracoval okrem iného ako nezabudnuteľný rozprávač večerníčkov. Získal Zlatú nymfu za drámu Tažní ptáci na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Monte Carlo, titul národného umelca, Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre, Medailu Za zásluhy a na karlovarskom MFF Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu in memoriam.

Vlastimil Brodský bol dvakrát ženatý. Jeho synom je herec a výtvarník Marek Brodský (z prvého manželstva s Boženou Křepelkovou), herečkou sa stala aj Tereza Brodská, dcéra z druhého manželstva s Janou Brejchovou.