Zatiaľ, čo pápež František (88) bojuje s obojstranným zápalom pľúc, narastajú špekulácie o tom, kto by mohol byť jeho nástupcom, píše chorvátsky portál Danas. Hlava katolíckej cirkvi má už nejaký čas podlomené zdravie a pápežova hospitalizácia vyvolala diskusie o možnom novom nástupcovi.
Po smrti alebo odstúpení pápeža sa v Sixtínskej kaplnke zvoláva konkláve, kde kardináli tajným hlasovaním volia nového. Hoci technicky môže byť zvolený každý rímsky katolík, tradícia diktuje, že pápež pochádza z radov kardinálov. Konkláve sa môže zúčastniť len 138 z celkového počtu 253 kardinálov, pretože podľa cirkevných pravidiel nemajú kardináli nad 80 rokov volebné právo.
Jedným z favoritov je Pietro Parolin (70). Jeden z najvplyvnejších ľudí vo Vatikáne začal svoju službu pod vedením pápeža Františka v roku 2013, keď bol vymenovaný za štátneho sekretára Svätej stolice. Hneď nasledujúci rok ho pápež vyhlásil za kardinála, čím ešte viac posilnil jeho pozíciu na vrchole katolíckej cirkvi.
Do zoznamu sa dostal i predseda sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru, konžský kardinál Fridolin Ambongo Besungu (65). Ten v minulosti odmietol kontroverznú deklaráciu pápeža Františka napriek tomu, že ju schválil sám pápež. Prípadné zvolenie Besungua by znamenalo obrat ku konzervatívnejšiemu smerovaniu a jasný odstup od liberálnejších reforiem.
Holandský kardinál Willem Jacobus Eijk (70) je považovaný za jedného z najkonzervatívnejších cirkevných predstaviteľov súčasnosti. Je známy aj tým, že kritizuje Františkovu neschopnosť zaujať pevný postoj k návrhu Nemeckej biskupskej konferencie, ktorá chcela umožniť protestantom prijímať Eucharistiu v katolíckych kostoloch. Eijk v úvodníku označil pápežov postoj k tejto otázke za „úplne nepochopiteľný“.
Bývalý predseda Rady biskupských konferencií Európy Maďar Péter Erdő (72) zohráva v cirkevnej politike dlhé roky významnú úlohu. Erdő, známy svojimi konzervatívnymi názormi, je proti praxi, keď rozvedení a znovu zosobášení katolíci prijímajú sväté prijímanie, pričom sa drží doktrinálneho presvedčenia o nerozlučiteľnosti manželstva. Bol tiež jedným z najhlasnejších kritikov prijímania utečencov v európskych krajinách a tvrdil, že takáto politika by mohla viesť k obchodovaniu s ľuďmi.
Filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle (67), nazývaný „ázijským pápežom Františkom“, je považovaný za politicky ľavicového a kritizoval postoj cirkvi k LGBTI+ ľuďom, rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom. V rozhovore z roku 2015 uviedol, že „tvrdší“ prístup cirkvi k homosexuálom, rozvedeným a slobodným matkám poškodil cieľ ich evanjelizovať.
Rodák z amerického Wisconsinu Raymond Burke (76) je považovaný za popredného arcikonzervatívca v cirkvi. Zastáva názor, že omše by sa mali slúžiť v latinčine a verejne kritizuje liberálne názory pápeža Františka, najmä v otázkach, ako je prijímanie eucharistie rozvedenými a znovu zosobášenými ľuďmi. Kritizoval aj zmeny v postoji cirkvi k antikoncepcii, LGBTI+ ľuďom a občianskym manželstvám, pričom ich považoval za „neprijateľné“.
Kardinála z Malty Maria Grecha (67) považujú za potenciálneho umierneného nástupcu pápeža Františka. Zdôraznil potrebu osloviť tých, ktorí sú exkomunikovaní z cirkvi pre svoju sexuálnu orientáciu alebo rodinný stav. Vo svojom prejave na mimoriadnom valnom zhromaždení Biskupskej synody v roku 2014 zdôraznil dôležitosť zachovania kontinuity cirkevného učenia a zároveň umožnil kreativitu v metodike oslovovania veriacich.
Posledným v zozname je obľúbenec pápeža Františka - Talian Matteo Zuppi (69), ktorého v roku 2023 poveril mierovou misiou na Ukrajine, kde sa stretol s prezidentom Zelenským. V tom istom roku odcestoval do Spojených štátov, aby sa stretol s katolíckym prezidentom Bidenom. Pápež František vymenoval Zuppiho za kardinála v roku 2019. FOTO všetkých favoritov nájdete v galérii!