Predposledný júlový deň šokovala verejnosť správa o úmrtí bývalej nemeckej biatlonistky Laury Dahlmeierovej († 31), ktorá zahynula počas horolezeckého výstupu v Pakistane. Riaditeľ agentúry Shipton Treks Muhammad Iqbal pre Bild prehovoril o jej posledných hodinách.
Podľa jeho slov malo ísť všetko podľa plánu, no v priebehu pár minút sa situácia zvrtla. Biatlonová kráľovná mala skonať len pár hodín po tom, čo z výškového tábora poslala svoju poslednú správu.
„Pýtal som sa, ako sa im lezie a pozdravoval ju od Thomasa Hubera, ktorý bol práve v základnom tábore Latok a pýtal sa na ňu,“ opísal Iqbal. „Ahoj, prosím tiež pozdravuj Thomasa. Sedíme v stane vo výškovom tábore v 5400 metroch. Všetko išlo dnes celkom hladko. Marina a Laura,“ odpovedala športovkyňa.
Na ďalšie ráno vyrazili obe ženy stenou k vrcholu, no keďže sa situácia začala zhoršovať, rozhodli sa pre návrat. „Do oblasti náhle prišiel teplý vzduch, sneh zmäkol a začal byť nestabilný,“ vysvetlil Thomas Huber.
V 5700 metroch ich pri zlaňovaní zasiahla kamenná lavína, ktorá sa Marine vyhla, no Lauru trafil do hlavy obrovský kameň a odmrštil jej bezvládne telo do steny. „Keby sme tam boli o pol hodinu skôr, dostali by sme sa včas do bezpečia,“ ľutovala neskôr Marina. Podľa Hubera však urobili všetko správne, iba proste mali smolu.
Záchranné tímy pod vedením medzinárodných horolezcov a miestnych vysokohorských nosičov začali operáciu na vyzdvihnutie tela, ktorú napokon odvolali. „Rozhodli sme sa rešpektovať Laurinu poslednú vôľu. Nechcela, aby niekto riskoval život, aby ju zachránil. Telo sa nachádzalo vo veľmi náročnom teréne, čo by znamenalo veľké riziko pre záchranný tím,“ citovala agentúra DPA nemeckého horolezca Thomasa Hubera.
Dahlmeierová bola certifikovaná inštruktorka horolezectva i lyžovania a aktívna členka nemeckej horskej služby. Horolezectvu aj ultramaratónu sa venovala od ukončenia biatlonovej kariéry v roku 2019. V horskom regióne bola od konca júna s priateľmi a 8. júla zdolala vrchol Great Trango Tower (6287 m.n.m).
Vlani pre DPA prezradila, že pri horolezectve je pre ňu dôležitý „istý dobrodružný duch, ktorý spočíva v samote, voľbe vlastnej trasy, športovej spontánnosti a flexibilite“. Okrem toho kritizovala masový turizmus v Himalájach a z tohto dôvodu nemala záujem zdolať najvyšší vrchol sveta Mount Everest.
Počas biatlonovej kariéry získala dve zlaté a jednu bronzovú medailu na ZOH v Pjongčangu. Stala sa tak prvou biatlonistkou, ktorá získala na jedných hrách zlato v šprinte aj stíhacích pretekoch. Okrem toho zaknihovala aj 20 víťazstiev vo svetovom pohári a v sezóne 2016/17 sa stala jeho celkovou víťazkou. Biatlonovú kariéru ukončila vo veku 25 rokov.