Budúcnosť planéty vyzerá veľmi pochmúrne, tvrdia vedci: Podľa nich sa Zem zmení na peklo!

Planéta Zem existuje viac ako 4,5 miliardy rokov a za ten čas sa neskutočne zmenila. To, čo na začiatku vyzeralo ako guľa roztavenej, víriacej magmy, nakoniec vystriedal povrch plný zelene a života. Ako informoval portál IFLScience, vedci predpokladajú, že naša planéta sa bude naďalej meniť. Domnievajú sa však, že v budúcnosti budú podmienky omnoho nepriaznivejšie.

Odborníci tvrdia, že kozmologického hľadiska je Zem stále veľmi mladou planétou, pričom podľa nich sotva prešla tretinu svojej predpokladanej životnosti. Bohužiaľ existuje množstvo teórií, ktoré naznačujú, že ľudstvo sa ďalších obrovských zmien s veľkou pravdepodobnosťou nedočká.

Podľa štúdie v roku 2023 publikovanej v časopise Nature Geoscience, ktorá využila superpočítače na modelovanie klímy počas nasledujúcich 250 miliónov rokov, bude náš svet opäť ovládnutý jediným superkontinentom s názvom Pangea Ultima. Hoci táto prognóza neznie veľmi zle, odborníci predpokladajú, že tento povrch bude prakticky neobývateľný pre každého cicavca. "Vyhliadky do ďalekej budúcnosti sa zdajú byť veľmi pochmúrne," potvrdil Alexander Farnsworth, hlavný autor štúdie.

Vedci poznamenali, že vytvorenie masívneho kontinentu by spôsobilo zvýšenie hodnoty oxidu uhličitého v atmosfére. "Úrovne tohto by mohli byť až dvojnásobné," vysvetlil Farnsworth s tvrdením, že do procesu by sa mohlo pridať aj Slnko, ktoré bude prenášať približne o 2,5 percenta viac žiarenia. "Keďže sa superkontinent bude nachádzať predovšetkým v horúcich a vlhkých trópoch, veľká časť planéty by mohla čeliť teplotám medzi 40 až 70 °C," poznamenal.

Tieto obrovské výkyvy spôsobuje takzvaný efekt kontinentality. Podľa neho sú pobrežné lokality oveľa chladnejšie ako vnútrozemské oblasti. To je dôvod, prečo môžete vidieť väčšie teplotné zmeny na Slovensku, ako napríklad v Španielsku či južnom Taliansku. "Výsledkom takýchto podmienok bude nepriateľské prostredie bez zdrojov potravy a vody pre cicavce. Spolu s rozšírenými teplotami a ďalšími extrémami by náš osud bol s veľkou pravdepodobnosťou spečatený," potvrdil Farnsworth.

Hoci štúdia vykresľuje Zem o niekoľko miliónov rokov, autori upozorňujú, aby sme nezabudli na problémy, ktoré číhajú hneď za rohom. "Je dôležité nestratiť zo zreteľa našu súčasnú klimatickú krízu, ktorá je výsledkom ľudských emisií skleníkových plynov," varovala Eunice Lo, spoluautorka štúdie. "Už teraz zažívame extrémne horúčavy, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie. To je dôvod, prečo je kľúčové čo najskôr dosiahnuť nulové emisie," dodala.