- Petro kritizoval výrok Donalda Trumpa, ktorý ho spájal s drogami.
- Kolumbia a USA čelia nezhodám v otázkach migrácie, ciel a pašovania drog.
- Spojené štáty uskutočnili vojenskú intervenciu vo venezuelskom Caracase.
Kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v pondelok vyhranil proti vyhrážkam amerického prezidenta Donalda Trumpa. Po americkej vojenskej akcii v susednej Venezuele ho nazval pašerákom drog, varoval ho, aby „si dával pozor“ a nevylúčil ani vojenskú intervenciu USA v Kolumbii. Petro ostro kritizoval sobotné bombardovanie Caracasu a odvlečenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura do New Yorku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Trump počas brífingu na palube prezidentského špeciálu Air Force One vyhlásil, že Kolumbia je „chorou krajinou“ a „riadi ju chorý človek, ktorý rád vyrába kokaín a predáva ho do Spojených štátov“. Petro má podľa Trumpa na území Kolumbie továrne na výrobu kokaínu a varoval, že takáto situácia tam už dlho panovať nebude. Na otázku, či v Kolumbii chystá vojenský zásah podobný tomu vo Venezuele, odpovedal, že mu to „znie dobre“, pretože tam zabíjajú veľa ľudí.
„Dôrazne odmietam, aby Trump hovoril bez znalosti veci. Moje meno sa za 50 rokov neobjavilo v (kolumbijských) súdnych spisoch o obchodovaní s drogami, ani v minulosti, ani v súčasnosti,“ uviedol Petro. Zdôraznil, že súdna moc v krajine nie je pod jeho kontrolou. „Prestaňte ma ohovárať, pán Trump. Takto sa nevyhráža latinskoamerickému prezidentovi, ktorý vzišiel z ozbrojeného boja a potom z boja za mier kolumbijského ľudu,“ vyhlásil.
V ďalšom príspevku ostro kritizoval americké bombardovanie venezuelskej metropoly Caracas a odvlečenie prezidenta Nicolása Madura do USA. „Spojené štáty sú prvou krajinou, ktorá v dejinách ľudstva bombardovala juhoamerické hlavné mesto. Neurobil to ani Netanjahu, ani Hitler, ani Franco, ani Salazar,“ zdôraznil ľavicový prezident.
AFP pripomína, že Kolumbia a Spojené štáty sú kľúčovými vojenskými a hospodárskymi spojencami v regióne. Od nástupu Trumpa sa lídri oboch krajín pravidelne sporia v otázkach migrácie, ciel alebo pašovania drog.
